Kto bol Hermes a čo boli Hermetiká

Autor príspevku  MK3TN

Názov príspevku  -  Kto bol Hermes a čo boli Hermetiká ?

           Vo svojom úvodnom príspevku , venovanom mytologickej postave boha Thovta , som vyslovil tézu , že Thovt bol  prototypom budúceho Hermesa , to znamená že  medzi nich nemožno dať znamienko rovnosti.

Je známe a tvrdí sa že najmenej od čias Herodota ( 5. storočie p.n.l. )sa Gréci domnievali , že kňazi v Heliopole nadobudli posvätné vedomosti , napísané v posvätných knihách – ktorých bolo údajne 42 a pripisovali ich  bohu Thovtovi – vynálezcovi hieroglifických posvätných písomností a geometrie. Tohto boha Thovta , Gréci neskôr nazvali H e r m e s T r i s m o g i s t o s  a  pripisovali mu hermetické písomnosti – Hermetiká.

J.Bouval vo svojom rozsiahlom diele (bolo už menované ) uvádza:

                     „ O skutočnom pôvode a veku hermetických dokumentov sa na akademickej pôde veľmi intenzívne diskutuje...Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom , že hermetické texty ( známe aj ako Corpus Hermeticum  - alebo  skrátene  Hermetica ) boli s definitívnou platnosťou napísané v ich súčasnej podobe neznámymi „ helenizovanými“ Egypťanmi , alebo – čo platí rovnako – egyptianizovanými Helénmi ( Grékmi ) v starej Alexandrii , niekedy medzi posledným storočí pred našim letopočtom a druhým storočím nášho letopočtu“

                       Existujú dve skupiny textov :

      

                        Prvé sú známe ako  f i l o z o f i c k é  texty

                         Druhú skupinu tvoria ( alebo sú označované ) t e c h n i c k é  alebo  alchymistické  texty.

Väčšina „ filozofických „textov je napísaná v gréčtine , ale niektoré – zrejme staršie sú napísané v staroegyptskom koptskom jazyku. Našli sa v roku  1645 v Nag Hammadi  v starom Egypte.

Hermetica obsahujú 21 kníh – 18 z nich  - takzvané Libelli  tvoria časť  hlavného korpusu, tie sa obyčajne označujú ako Latinský Asklepius.

Existuje aj kolekcia krátkych „ výpiskov“ a „ fragmentov“ ktoré sú všeobecne taktiež pokladané za súčasť Hermetík.

Nieje známe koľko autorov prispelo do Hermetík , lebo všetky knihy sa pripisujú Hermesovi  T rismegistovi ( Hermes Trojnásobne veľký). Ako už bolo povedané – Gréci  stotožňovali Hermesa  s egyptským bohom múdrosti – Thovtom ( v gréčtine – Džehutej)

Zároveň však je dôležité vedieť , že v helénskom svete ... neplatil Hermes Trismegistus za tú istú osobu  ako jeho egyptský prototyp.Hermes Trismegistus je v skutočnosti egyptským Hermesom to znamená že je vlastne zlúčením egyptského Thovta a gréckeho Hermesa.

A pokiaľ ide o oslavný epiteton „ Trojnásobne veľký“ ten pravdepodobne pochádza od starých Egypťanov , ktorí už v 3. storočí pre našim letopočtom často hovorili o Thovtovi ako o „Veľkom – veľkom“ „Veľmi veľkom „ „ Trojnásobne veľkom“ .

                      Autor ďalej uvádza:

                      „ Hermetické spisy však boli pre históriu dlho stratené. Približne od 4 storočia až do 15 storočia nášho letopočtu sa o nich v západnej Európe takmer nevedelo a predpokladalo sa , že sa navždy stratili.

Avšak v roku 1460 vďaka zvláštnej a šťastnej zhode okolností sa našla takmer nedotknutá kópia kompletných Hermetík , ktorá sa dostala do rúk Cosimovi di Medici – dóžovi Florencie a otcovi talianskej renesancie (taliani ho označujú ako „Páter Patria „ _ „ Otec vlasti“ )

Prvú časť Libelli – známu pod záhadným titulom „Paimandres“ čoskoro preložil Cosimov  chránenec učenec a jazykovedec Marsilio Ficino.

                      Preklad alebo časť prekladu znie takto:

„ Kedysi dávno , keď som začal uvažovať o veciach okolo nás a moje myšlienky sa vznášali kdesi vysoko , kým moje telesné zmysly boli v zajatí spánku – nie však spánku aký vyvoláva nadmiera jedla alebo slabosť teľa – zdalo  sa mi , že ku mne prišla   Bytosť obrovských a nesmiernych rozmerov , nazvala ma menom a povedala mi: „ Čo by si chcel počuť a vidieť a naučiť sa – aby sa zdrojom tvojich poznatkov stalo myslenie ? „ Kto si ? „ opýtal som sa ja. „Ja som – odpovedal mi Paimandros  - vedomie Najvyššieho „

                                                                              

                                                                          ( Corpus Hermeticum – Libellus  1-2 )

Klasickí spisovatelia , ktorí  navštívili Egypt , alebo v ňom žili - Herodotos , Diodorus , Sicolus...vyzdvihovali vo svojich  vyjadreniach obrovskú vekovú múdrosť egyptských kňazov a najmä ich úctu vzbudzujúce znalosti o hviezdnej oblohe a pohybe hviezd. Egypt pokladali mnohí za posvätnú krajinu – v ktorej kedysi prebývali bohovia a učili ľudí božským a posvätným vedám a tým – ktorí si to zaslúžili – odhalili tajomstvá nesmrteľnosti. Ale , táto nádherná a prapôvodná veda Egypta sa nedostala k renesančným učencom – akým bol v tom čase aj  Cosimo de Medici – pretože dôvod bol veľmi prostí – bola totiž napísaná tajomným jazykom hieroglyfov , ktorému dovtedy nikto nerozumel.

„ Možno si teda predstaviť intelektuálnu šokovú vlnu – píše vo svojej práci  „ Talizman“ autor R. Bauval –ktorá preletela učenými kruhmi Florencie – keď vzrušený Cosimo de Medici dal na známosť , že vlastní celú kolekciu písomností , ktorú ktosi neznámy preložil do gréčtiny. Boli to chýrne stratené knihy Hermesa Trismegista.

Svetoznáma znalkyňa problematiky renesancie – Frances Yatesová ( o ktorej ešte bude reč) význam tohto objavu objasnila takto:

                        Od...raných kresťanských autorov sa možno o Hermesovi Trismegistovi dozvedieť čosi viac. Predovšetkým od  Klementa z Alexandrie , ktorý vo svojom očarujúcom opise sprievodu egyptských kňazov , hovorí , že spevák na čele procesie niesol dve knihy hudby a piesní , ktorých autorom bol Hermes...horoscopus niesol štyri  Hermove knihy o hviezdach. V tomto opise Klement vyhlasuje , že existuje 42 kníh , ktoré napísal Hermes Trismegistos , z ktorých 36 obsahuje celú egyptskú  filozofiu , ďalších 6 kníh sú pojednania o medicíne. Je veľmi nepravdepodobné , že by Klement vedel čosi o Hermetike , ktorá sa dostala až k nám , ale renesančný čitateľ  bol presvedčený , že  v Corpus Hermeticum a v Asclepiovi – má vzácnych potomkov veľkej posvätnej knižnice – o ktorej hovorí aj  Klement „

Marsilio Ficino skompletizoval za jeden rok latinský preklad 14 kníh , alebo traktátov Hermetiky. Ficino nazval svoj preklad „ Paimandres“ – čo bolo ono už spomínané  meno tajomnej univerzálnej mysle – ktorá odhalila Hermesovi Trismegistovi božskú múdrosť , obsiahnutú v Hermetike. A hoci vynález tlače mal v tom čase za sebou len 15 rokov života – vydanie „Paimandra“ sa stretlo s veľkým úspechom. Spočiatku koloval v ručne písaných kópiách , ale nakoniec ho v roku 1471 v Trevise vytlačili pod titulom : „Paimandres alebo moc a múdrosť Božia“ ....do roku 1543 – kedy v Norimbergu vydali slávne Koperníkovo dielo „Revolúcia“ – vyšlo viac ako 50 samostatných vydaní Hermetiky a to v rozmanitých končinách Európy !

Keď Ficino v roku 1463 prekladal Hernetiká – nezaradil do nej traktát s názvom „Logos Teleios , čo v preklade znamená „ Dokonalý prejav“ lepšie známi pod označením ako „ Asclepios“ Asclepia vytlačili po prvý krát v roku 1469...iba dva roky pred prvým tlačeným vydaním Ficinovho prekladu Paimandra. V predstavách  Marsilia Ficina – bol Hermes Trismegistos historická postava , ktorá žila v starovekom Egypte a naozaj bola autorom Hermetík. S týmto názorom naozaj súhlasili všetci renesanční humanisti a filozofi – predovšetkým však – veľký kresťanský hermetik a kabalista – Pico della Mirandola , ktorý podobne ako Ficino , celkom podľahol Hermetike...

Prví Hermovskí učenci si dávali veľký pozor – aby nespochybňovali autoritu Biblie a nedráždili tak inkvizíciu – z tohto dôvodu vlastne aj prijali za skutočnosť aj tézu , že Hermes prišiel až po Mojžišovi Táto idea , ktorá im mala zaručiť bezpečnosť – pochádzala od svätého Augustína...tento prijal tvrdenie , že Hermes Trismegistos žil dávno pred gréckymi filozofmi , ale zároveň trval aj na tom že:

                 „ prišiel až po Abrahámovi ,  Izákovi , Jozefovi ba dokonca aj po Mojžišovi. Pretože Mojžiš sa narodil vtedy – keď Atlas , brat Prométeov , ktorý bol veľký astronóm...bol starým otcom staršieho Merkura (Herma) , ktorý bol zasa starým otcom (Herma) Trismegista.

Boli však aj takí – ktorí nesúhlasili s touto zamotanou chronológiou – napríklad Lazzarelli – prekladateľ „ Definícií Asclepia“  bezmedzne veril  v oveľa  starší pôvod Herma Trismegista a tvrdil:

          „ Trismegistos nežil v tých istých časoch ako Mojžiš , ale dávno predtým , ako sa možno poľahky presvedčiť v prácach Diodora Sicílskeho. Ten vo svojej chronológii kráľov Egypta udáva , že ľudom spočiatku vládli bohovia. Je preto celkom jasné , že Merkúr (Hermes Trismegistos) žil v časoch , keď žili bohovia....kým Mojžiš žil v epoche – o ktorej Biblia a mnohé iné staroveké písomnosti známe v Egypte – jasne vyhlasujú – že v nej vládli nie bohovia – ale faraóni.

„Staroegyptská sága Hermes Trismegistos a do istej miery aj písomnosti , ktoré mu pripisovali , boli naozaj hodná jagavej renesančnej kariéry.

Napríklad v roku 1544 – keď francúzsky humanista Adrien Turnebous – lepšie známi ako Turnebus , publikoval v Paríži svoje prvé vydanie originálneho gréckeho textu Hermetík , spolu s Ficinovým prekladom do latinčiny –– v úvode ku teológ – Petrus Paulus Vergérius knižke napísal:

„Hermes Trismegistos bol pôvodom Egypťan.. Vrchol dosiahol ešte skôr , ako nastal čas faraónov , ako si myslia mnohí chronografi. Niektorí – medzi nimi aj  Cicero – sa nazdávajú , že je tým – koho Egypťania nazývajú Thovt...

Vplyv Hermetík na učencov opisovanej epochy bol taký veľký a silný, že mnohí moderní bádatelia  zaoberajúci sa renesanciou...získali presvedčenie že tieto texty prekypujúce filozofiou a mágiou znamenajú pre renesanciu silný popud – takže  jej dozvuky boli výrazne cítiť aj počas osvietenstva v 17 storočí.

Ku koncu 15 storočia si získal  Hermes Trismegistus ako učiteľ božskej múdrosti...takú popularitu, že začal dokonca konkurovať Ježišovi. Niektorí vedci sa nazdávajú , že ak by nebol panoval strach pred perzekúciou zo strany pápežskej inkvizície – sláva Hermetík by bola prekonala povesť „ Novej zmluvy“..učenci presvedčení o sile  Hermetík dokonca zaslali pápežovi petíciu – aby Hermetiká boli kanonizované a zaradené ako súčasť kresťanského učenia cirkvi ( patril medzi nich napríklad učenec Francois de Candelle  - známy pod menom Flussas , ktorý v roku 1574 zverejnil latinskú verziu Paimandrosa  a venoval ju rímskemu svätému otcovi Maximiliánovi 2. Informujúc ho , že Hermes Trismegistos získal vedomosti o božských záležitostiach , o ktorých písal najskôr po egyptsky , potom po grécky....

Ďalším – kto riskoval  nevôľu pápeža ,pre otvorenú podporu Hermetík , bol taliansky učenec Francesko Patrizi . Publikoval Hermetiká vo svojom diele „ Nova de  Universis Philosophika „...s úvodom adresovaným pápežovi Gregorovi 14.- vyzýval pápeža , aby dal príkaz – nech Hermetiku  vyučujú všetkých , dokonca aj jezuitov...

Moderní odborníci vychádzajúci z hermetických tradícií , ku ktorým patrila aj nositeľka Veľkého kríža – Frances  Yatesová – zistili určité náznaky , že hermetizmus prakticky adoptoval najmenej jeden z pápežov – v roku 1492 sa stal pápežom prominentný člen rodiny Borgiovcov .-Alexander  6. (rodným menom –Rodrigo  Borgia )  Zaujímal sa o astrológiu a mágiu  a túto nezvyčajnú črtu demonštroval aj podporou známeho hermetického kresťana – kubalistu Pica Della Mirandolu , ktorý bez výhrad prijal  Ficinov  názor o tom , že Hermes Trismegistos bol pohanský prorok kresťanstva. Zašiel však ešte ďalej. V Hermetike rozpoznal formu mystickej náuky a „ prírodnej mágie“ ktorú spájal so židovskou kabalou.  ( V skutočnosti – kabala v doslovnom preklade znamená  „ tradícia“ to znamená , že konkrétne ide o židovskú mystickú tradíciu , ktorú zrejme Boh odovzdal Mojžišovi v posvätnom hebrejskom jazyku a ktorá – podľa kabalistov – vyjadruje mystický a magický zmysel – zakódovaný  v dvadsiatich dvoch literách hebrejskej abecedy ) Pápež poveril maliara  Pinturicchia  vyzdobiť stropy borgiovského sídla vo Vatikáne ...scénami zobrazujúcimi Hermesa Trismegista  v prítomnosti egyptskej bohyne Izis a s osirisovským býkom Apisom.  ( toho má nakoniec v erbe aj rodina Borgiovcov) V miestnostiach sídla sú nielen scény s dvanástimi sibylami  - ohlasujúcimi príchod Krista – ale aj zobrazenia dvanástich hebrejských prorokov s Hermesom  Trismegistom – ako centrálnou postavou – umiestnenou pod znameniami zvieratníka. Sú tam aj scény s dvanástimi apoštolmi a Pannou Máriou...za nimi sú však aj zobrazenia „siedmich slobodných umení“ patriacich k významným princípom slobodomurárstva pričom najvýznamnejšou je astrológia.

Za pozornosť čitateľa týchto riadkov iste ešte stojí aj tento mimoriadne zaujímavý popis udalostí – týkajúcich sa  pojmu „ Picatrix“ Hoci s absolútnou istotou možno povedať, že Ficino odvodil svoj vlastný talizmanovej  a prírodnej magie z Asclepia , niektorí vedci – ako napr. F. Yatesová si navyše myslia , že ho ovplyvnila aj iná hermovská kniha o mágii – nazvaná  „ P i c a t r i x „ – je to kniha spájaná s kánonom Corpus Hermeticum...Jedna kópia „Picatrisa“ sa našla aj v súkromnej knižnici Pica della Mirandolu.

„Picatrix“ najprv preložili do latinčiny z arabskej verzie...v tejto verzii mala kniha titul  „Ghajat Al Hakim“ – čo v preklade znamená „ Cieľ mudrcov“ Pramene uvádzajú , že ide 224 starých rukopisov o hermovstve , astrológii , kabale a alchýmii. Picatrix považujú za jedno z najkompletnejších diel o starovekej talizmanovej mágii , aké vôbec existujú. Dnes sú k dispozícii viaceré európske  preklady- do nemčiny ho napr. preložil vedec Helmut Ritter v r. 1933 , do španielčiny –Marcelino Villegas v r.1982 , do latinčiny v r. 1986 americký vedec David Pingree z Brownovej univerzity...Anglický preklad časti diela publikoval v r. 2OO2  Hashem Attallah Na novom preklade pracuje znovu David Pingree. Niekoľko veľmi užitočných komentárov – doložených početnými citátmi sa nachádza aj v knihe Frances Yatesovej „ Giordano Bruno a kacírska tradícia“

Dňa 17.februára 1600 sa  na Compo de Fiori stala  táto udalosť:

Mnísi pápežskej inkvizície  privliekli na námestie Giordana Bruna – pravdepodobne najerudovanejšieho človeka renesančného obdobia a „hermetického „ mága – zapchali mu ústa, priviazali ho k drevenému kolu a zaživa upálili. V očiach pápežskej inkvizície spáchal Bruno hriech kacírstva tým , že zastával názor , podľa ktorého znamenie kríža nevzniklo v lone kresťanskej  vierouky ale uctievali ho už dávno predtým Egypťania.

Brunova smrť bola neklamným znakom , že cirkev náhle  ukončila tolerovanie hermeticko-egyptského náboženstva , takže toto hnutie muselo prejsť do hlbokej ilegality

V roku 1610 to znamená 10 rokov po upálení Giordana Bruna – si anglický panovník Jakub I. pozval do Londýna jedného z najerudovanejších učencov tejto doby Issaca Casaubauna z úlohou začať frontálny útok proti Hermetikám s cieľom zdiskreditovať ich autorov a obviniť ich, že „plagializovali“ Bibliu a Platónove práce. Issac Casaubaun bol nepochybne učencom svojej doby ale táto doba sa na stave jeho učenosti aj svojim spôsobom podpísala. Prvá polovica 17.storočia sa niesla v atmosfére ovplyvnenej náboženskou neznášanlivosťou. Už spomínaný anglický kráľ trpel protináboženskou paranojou. Jeho vízie „mágie a démonov“ sa stali pôvodcom široko pestovanej honby na bosorky – ústiacej do hromadného upaľovania za živa na hranici. V takejto zvláštnej náboženskej klíme boli aj závery I. Casaubauna úplatné tejto hystérii.

V podstate – hlavný úder Casaubaunovho útoku na hermetiká sa zameriaval na lingvistickú techniku, štýl a syntax s prihliadnutím na určité historické nezrovnalosti.

            Jeho závery zneli:

·         Hermetiká nemajú ani zďaleka staroegyptský pôvod.

·         Nemôžu byť prameňom božských odhalení, ktoré by predchádzali Mojžiša.

·         Treba ich datovať do postkresťanskej éry a sú výplodom polokresťanských autorov.

Aj, keď Casaubaun pripúšťal, že Hermes Trismegistus mohol v minulosti existovať – nemohol byť autorom Hermetík.

Efekt týchto záverov I. Casaubauna bol doslova otrasný. Frances Yatesová to popisuje takto:...datovanie Hermetík I. Casaubaunom do roku 1614, do postkresťanského obdobia a nie do čias dávnovekých egyptských kňazov pôsobí ako hranica oddeľujúca svet renesancie od súčasného sveta. Toto datovanie šmahom zmiatlo renesančný neoplatonizmus vybudovaný na báze „prisci theology“ (vrcholnej teológie), ktorého hlavnou osobou bol práve  Hermes Trismegistus.

Otriaslo to aj pozíciami renesančnej mágie a jej hermeticko-kubalistickými ideami spočívajúcimi na dávnej egyptskej filozofii a kabale. Narušilo to tiež pozície takého extrémistického hermetického prívrženca akým bol (do upálenia v roku 1600) Giordano Bruno jeho platforma návratu k lepšej egyptskej predjudaistickej a predkresťanskej filozofii totiž doslova explodovala po zverejnený objavu, že písomnosti svätého staroegypťana Hermesa Trismegista treba datovať nielen do čias dávno po Mojžišovi ale aj dávno po Kristovi. Nie je to samozrejme pravda.

Na vyváženie tejto „skazy hermetík“ z iného uhlu pohľadu treba poukázať, že mnohí súčasní bádatelia nás uisťujú....že hermetické spisy nesú nielen reálne znaky staroegyptského vplyvu a že naozaj mohli byť staroegyptskými iniciátormi a filozofickým náboženstvom ktoré od prvého storočia pred našim letopočtom po druhé storočie nášho letopočtu v prepracovanej a modifikovanej podobe vyhovovalo alexandrijskej „nežidovskej“ populácie prevažne gréckeho pôvodu.

Nakoniec – je celkom jasné, že detailný preklad chrámovej literatúry napísanej staroegyptskými hieroglifmi do gréčtiny si vyžadovalo oveľa viac ako skromnú účasť egyptský kňazov.

Ďalším dôkazom je aj platónovský filozof  Iamblichos, ktorý nám rozpráva o tom ako Pytagorovi a Platónovi počas dlhého pobytu v Egypte pomáhali egyptskí kňazi čítať Hermesove spisy napísané hieroglifmi.

Existuje teda veľa intuícií, ktoré umožňujú identifikovať  Hermetiká ako egyptské alebo nesúce určité egyptské prvky. Príkladom potvrdenia  tejto myšlienky môže byť aj Gearth Fowden – tento v rozsiahlej štúdii o Hermetikách poukazuje na to, že Kore Kosmou, ktoré patrí do jednej skupiny s filozofickými textami pristupuje k Hermesovi priamočiaro ako k bohovi a obklopuje ho neskrývaným mytologickým pozadím.

Osobu Thovta – božského autora egyptskej chrámovej literatúry možno iba tušiť pod povrchom koreónskeho Hermesa – všeznalého učiteľa odovzdávajúceho ľudstvu múdrosť.

Hermetiká sú teda prezentované ako odhalenie božskej pravdy a nie ako produkt ľudského umu. Rovnako vo filozofických ako aj technických textoch tí, ktorí odhaľujú pravdu sú typickými  božstvami grécko-egyptského synkretizmu – inými slovami dokonca umožňujú existenciu niektorých typických gréckych prvkov... celková atmosféra je však egyptská.

Okrem samotného Hermesa Trismegista a Eset – ktorí sa dlho spájali s tak egyptskou ako aj gréckou tradíciou, nachádzame aj Asklepia stotožného s egyptským Inhotepom (Imouthesom). Amona egyptského boha...Hora syna Eset... ich prítomnosť naznačuje viac než povrchnú príbuznosť s domácim egyptským prostredím.

Pre doplnenie tohto príspevku sa mi ako pedagógovi žiada zareagovať ešte na jeden, ale  veľmi dôležitý   aspekt súvisiaci s touto problematikou – tou je pojem „mágia“. Moderný termín mágia pochádza  z gréckeho slova „magos“, ktoré označovalo kňazov a veštcov z východu najmä z Perzie Babylonu  a Egypta.

Autor J. Bouval k tejto problematike uvádza: „Každý alchymista či mág vedel, že jedným z najväčších tajomstiev jeho remesla je sila slov. Presnejšie povedané ide o spôsob ako môžu slová získať silu a vplyv. Autor uvádza tieto príklady:

·         Briti na začiatku druhej svetovej vojny absolvovali jednu porážku za druhou... utŕžili zdrvujúcu porážku pri Dunkirku. Ako obrat tohto stavu potreboval Churchil aspoň jedno víťazstvo – toto získal v bitke pri El Alemaine v Egypte, keď 8. armáda generála Montgomeryho rozdrvila africké zbory E. Rommela. W. Churchil vyslovil vtedy dnes už svetu známe slová „nie je to koniec – ale je to začiatok konca“ – sila týchto slov zmenila v Británii náladu Britov, ktorí začali veriť, že nemecká armáda je poraziteľná t.j. že Británia môže vojnu vyhrať a aj ju vyhrala.

·         V roku 320 pred našim letopočtom v Sýrii Alexander Veľký čelil „neporaziteľnej“ perzskej armáde kráľa kráľov Dareia III. Nepriateľ mal nad Alexanderom prevahu 10 ku  1.

Keď sa Alexander dozvedel, že neďaleko bojovej línie spozorovali voz Dareia III rozhodol sa osobne viesť útok na svojom známom čiernom žrebcovi Bucifalovi. Ptolemaios Alexandrov ostrieľaný generál odhováral  Alexandra od tohto nerozvážneho kroku. „Keby som bol Alexandrom“ – povedal Ptolemaios „takéto bláznovstvo by som neurobil.“ „Keby som bol Ptolemaiom“ – povedal Alexander „ani ja by som to neurobil – ale ja som Alexander“.

O niekoľko minút sa po celej Alexandrovej armáde rozšírilo, že sa pokúsi osobne dať „šach – mat“ kráľovi Dareovi III....Alexander naozaj vyrazil do útoku...podarilo sa mu preraziť perzskú obranu a zamieril priamo k Dareiovi. „Kráľa kráľov pochytila panika, otočil svoj bojový voz a utiekol z bojového poľa.

·         Keď  Mária Magdaléna prenasledovaná davom židovských obyvateľov chystajúcich sa ju ukameňovať padla k nohám Krista – Ježiš zodvihol kameň obrátil sa k davu a vyslovil magické slová: „Kto si bez viny - prvý hoď kameň.“ Výsledok týchto slov bol elektrizujúci. Slová pravdy mali prekvapujúci efekt – zahanbený dav sa začal rozchádzať.

Sila slov – umocnená aktom odvahy, vyzývavosti alebo múdrosti môže mať magický efekt prejavujúci sa mohutnou a nezvratnou reakciou v mysli a psychike príjemcu.

Ako výstižne poznamenal Christian Jueq – jeden z predstaviteľov vzácnej odrody egyptológov uznávajúcich aspekty egyptskej múdrosti – mágiu možno azda definovať ako základnú energiu prúdiacu cez božské a ľudské sféry.. Naučiť sa hieroglifi – slová bohov je spôsob ako získať z týchto mien bohov poznatky a energiu, ktorú obsahujú... Jazyk bohov je jazyk hieroglifický. Intelektuálna a intuitívna schopnosť naučiť sa aplikovať tento jazyk je niečo čo umožňuje stať sa mágom.

V dnešnom svete mágiu sprevádza značné neporozumenie. Konštituované cirkevné telesá sa zdanlivo „v našom záujme“ zameriavajú na prenasledovanie mágie. Za obdobie 2000 rokov ju takmer vykynožili.

Autor ďalej uvádza: „V skutočnosti však je určitý druh mágie všade okolo nás – nemusíme hádam podrobne hovoriť o jej používaní v takých odlišných odvetviach ako je marketing, publicita, poradenstvo či dokonca politika. Inými slovami mágia nie je duchovným ale skôr komerčným a politickým nástrojom.

            A čo je najpozoruhodnejšie – telesami ktoré ju najviac využívajú - sú práve tie, ktoré proti nej najviac bojovali – náboženské inštitúcie Christian Jueq o tom píše: „Mágiu a náboženstvo nemožno od seba oddeliť. Vieme si predstaviť rituál bez magického vplyvu? Nie sú to práve najznámejšie náboženstvá – kresťanstvo, judaizmus a islam, i keď to popierajú, ktoré najviac využívajú všetko magické v našej duši?

            Ak má mágia čo najviac zapôsobiť – potrebuje na to prostredie v ktorom môže kombinovať významné rituály, symboly – evokujúce liturgiu z využívaním slov výrazne pôsobiacich na ľudské myslenie.

            Najočividnejším príkladom je kresťanské učenie – rozširované v magickom prostredí kostola alebo katedrály. Vhodné symboly a liturgia so starostlivo vyberanými magickými slovami a rituálmi evokujúcimi kresťanské rituály – smrť, vzkriesenie a vykúpenie sú veľmi príbuzné s pohanskými rituálmi zomretím a vzkriesením synov bohov akými boli Adonis, Dionýsos, Mithra, Usire a ich náboženstvami praktizovanými v dávnych časoch.

Súčasný „reformujúci sa“ systém školstva, premietajúci sa striedavo v tom či onom politickom jarme jeho tvorcov zdá sa, že tápa v slepej  uličke, z ktorej navonok akoby nebolo úniku. Je to však iba zdanie a neschopnosť tvorcov systému vzdelávania akceptovať v tomto systéme prvky „staré osvedčené“. Veď podľa môjho názoru návrat k vzdelávaniu v súlade s „Hermetikom oblasti vzdelávania“ J. A. Komenským ak jeho nepochybne všeobecne platnému dielu „Veľká Didaktika“ je tým prvým a zásadným krokom v dnešnej nejasnej a hmlistej školskej reforme. Čaká nás zrejme návrat  k výchove školských kádrov – týchto budúcich „mágov vzdelávania“ , ďalej dotvorenie vhodného prostredia t.j. miesta vzdelávania – školskej učebne, kabinetu, dielne, učebne... Využívanie výpočtovej techniky vo vyučovacom procese je len jedným z atribútov vzdelávania viažucim sa na technický pokrok a jeho uplatňovanie v teórii a praxi. Nie je však všeliekom.

            Z pohľadu „mága vzdelávania“ t.j. učiteľa je dnes viac než inokedy potrebné chápať jeho poslanie v duchu myšlienok „mága“  vzdelávania – J.A.Komenského:

„Maximo debetur puero severencia parvo“

Na záver – ešte niekoľko zaujímavých myšlienok z Hermovského  „Asclepia“ Autor diela „Talizman „ – R. Bauval v tejto súvislosti na str. 214 citovaného diela píše:

             „„Hermovský text , ktorý poznáme pod názvom „ Asclepius“ – obsahuje výzvu budúcim generáciám „múdrych ľudí“ aby sa postarali o úplnú reštauráciu pravého náboženstva sveta . to znamená – magického talizmanového náboženstva , ktoré kedysi praktizovali v posvätnej egyptskej krajine... pozrime sa na príslušné pasáže vzletnej prózy z Asclepia , v ktorých  Hermes Trismegistos narieka a prorokuje svojmu obľúbenému žiakovi – Asclepiovi – blížiacu sa nevyhnutnú skazu Egypta a jeho dávneho a najposvätnejšieho náboženstva:

                               A ty nevieš , Asclepius , že Egypt je obraz nebies , alebo , aby som sa vyjadril presnejšie , všetko – čím vládne a hýbe nebo – zostúpilo na zem a premiestnilo sa do Egypta ?  Ak neklamali ,naša krajina je chrámom celého sveta. A predsa – preto že múdrym sa svedčí vedieť všetko vopred – na toto nesmieš nikdy zabudnúť: príde čas , keď sa bude zdať , že Egypťania v pevnej viere a horlivej zbožnosti zbytočne vzdávali úctu bohom .Všetko ich zbožné uctievanie sa stretne so sklamaním a zmizne bez úžitku – preto že božstvo sa vráti zo zeme na nebesá a opustí Egypt. Krajina v ktorej sídlila zbožnosť ovdovie , príde o silu a ich prítomnosť. Cudzinci obsadia túto krajinu, všetky jej územia , postavia sa proti zbožnosti , vernosti a uctievaniu božstiev a do zabudnutia upadne nielen zbožnosť – ale , čo je ešte závažnejšie – aj vyššie príkazy , ktorých plnenie pod hrozbou trestu vyžadoval – takzvaný zákon Táto posvätná krajina , sídlo svätostánkov a chrámov bude potom plná hrobiek a mŕtvol.

           Ó Egypt , Egypt, na skutky tvojej zbožnosti zostanú len spomienky a tým tvoje deti neuveria! Prežijú len slová vytesané do kameňa , aby dosvedčili tvoje verné činy a v Egypte sa udomácnia Skýti , alebo Indovia , či iní barbari Lebo božstvo sa nevráti do nebies , všetci ľudia pomrú a Egypt zostane opustený , lebo sa pominú všetci jeho bohovia a ľudia. Obraciam sa na teba – najposvätnejšia rieka a poviem ti aká ťa čaká budúcnosť: až po brehy ťa naplnia prúdy krvi a budú ponad ne pretekať A nie iba krv poškvrní tvoje božské vody , rozlejú sa všade a pochovaných bude oveľa viac , ako zostane živých. Kto prežije – toho ako Egypťana poznajú len podľa reči , podľa toho – ako si bude počínať, si každý bude myslieť , že je cudzinec.

           Prečo plačeš Asclepius ? Sám Egypt bude donútený k oveľa horším skutkom , ako sú tieto a zapletie sa do ešte odpornejšieho zla. Kedysi posvätná krajina , ktorú bohovia milovali , zo všetkých najväčšmi , pre svoju zbožnosť  , jediné sídlo bohov na zemi , krajina , ktorá vyučovala svätosti a vernosti , stane sa príkladom úplnej neviery. Znudení ľudia tamtých čias , nenájdu na svete nič , čo by stálo za obdiv alebo uctievanie. Toto všetko – dobro , ktoré nikdy nepoznalo, nepozná a nebude poznať nič lepšie – sa ocitne v ohrození .Ľudia ho budú považovať za príťaž , ktorá ich omína a budú ním pohŕdať. Nebudú láskať celý tento svet , boží výtvor s ktorým neznesie porovnanie nič ,nádherný výtvor , hojnosť skladajúca sa z obrazov najväčšej rozmanitosti , stroj , ktorý z božej vôle ochotne podporuje jeho prácu , jednota všetkého , čo si možno ctiť , ceniť a nekonečne milovať , lebo stačí ho uvidieť v mnohotvárnosti podôb – v jednote.

           Nikto nevzhliadne k nebesiam. Zbožného budú pokladať za šialenca , bezbožného , za mudrca, námesačný bude pre nich odvážny a lump , slušný človek . Duša a náuka o duši ( že duša sa stala nesmrteľnou  , alebo , že ju čaká nesmrteľnosť) – ako som ti o nej rozprával ja – im bude smiešna , ale navyše aj iluzórna. Naopak – a to mi ver – ten , kto sa oddá dôstojnosti mysle bude  potrestaný. Ustanovia nové zákony , novú spravodlivosť. Nič sväté , nič zbožné , či hodné neba , alebo nebeských bytostí , nenájde sluchu , nikomu neuveria. Aké žalostné – keď bohovia opustili ľudí ! Iba zlí anjeli zostanú roztrúsení medzi ľuďmi , budú chytať zlých a nabádať ich k najhorším zločinom – vojne , lúpežiam , podvodom a všetkému – čo je cudzie duši „

„ Táto nádherná ukážka raného hermesovského textu –ako vidieť – dlho vopred predvída vážnu situáciu , v ktorej sa potom Egypťania ocitli , počas  rímskej okupácie a čo je najzaujímavejšie – zdá sa , že predpovedá aj skazu egyptského náboženstva – ku ktorej došlo potom – čo sa štátnym  náboženstvom Rímskej ríše stalo kresťanstvo „

Nabudúce sa budem venovať mytologickým základom božstva Osiris  a úlohe božstva Sokar.