História vzniku kalendára

Príspevok do blogu :

Názov príspevku : Historické  korene  vzniku  kalendára

Skôr než sa začnem venovať vybranej tematike – nedá mi , aby som pár riadkami nenačrtol zvláštne okolnosti , ktoré ma viedli k tomu , že sa tejto téme chcem – samozrejme z pohľadu laika venovať. Ich vývoj bol v krátkosti takýto:

Existuje istá staršia dáma – nazvime ju Anna , ktorá v mojom živote zohrala významnú úlohu. Jej povolaním a zároveň aj „ poslaním“ – ako s obľubou sama uvádza – bola výchova mladej generácie na istom type strednej školy. Ako čitateľ iste začína tušiť – práve tento aspekt , je onou „čarovnou paličkou“, ktorý v mojom živote zohral – a vlastne i doposiaľ zohráva  onú – zvláštnu ,významnú a neopakovateľnú úlohu. No aby som prípadného čitateľa týchto riadkov príliš neunavoval „kopou“ podrobností –zdôrazním úvodom len to najpodstatnejšie. Ako 15-ročný mladík , či skôr – nesmelý pubertiak , so bol touto dámou „ prichytený“ pri oddávaní sa zakázanej cigarete. Keďže tento môj priestupok bol v tej dobe ( v roku 1964) – mimoriadne závažným previnením – aj reakcia mojej vychovávateľky bola „mimoriadnym“ riešením – utŕžil som od nej za tento priestupok – poriadnu facku.(dnes by sme to nazvali – reakcia v afekte) Ak by niekto čakal , že kvôli tejto facke sa zo  žiaka a vychovávateľa stanú nepriatelia - alebo nebodaj – prestanem fajčiť – je samozrejme na hrubom omyle. Ani jedno , či druhé sa samozrejme nestalo. To – čo bolo nakoniec „ výsledkom“ onej zmienenej  „ výchovnej“ facky nemožno dnes nazvať inak než – začiatok zrodu zvláštneho druhu priateľstva. To trvá  až dodnes – zo mňa sa stal otec 3 synov a „dedo“ 3 vnukov a už spomínaná dáma , žije dnes sama a má úctyhodný vek – 85 rokov. Doposiaľ prekypuje psychickým zdravím, čo  možno pripísať aj jej mimoriadnej záľube – čítaniu kníh.  Tomuto koníčku som (možno aj vďaka nej) prepadol aj ja. Na rozdiel od nej však moje zameranie , či čitateľský záujem nemá  takú širokú škálu či rozsah - a je viac – či menej – zamerané na oblasti – histórie a amatérskej astronómie. Nuž a práve táto kombinácia čitateľského záujmu , ktorým som sa pred onou dámou netajil – vyústila k tomu , že mi podarovala niekoľko kníh  od V. Zamarovského.

Po čase – keď som jednu z nich otvoril a zbežne prelistoval – objavil som v nej „záložku“ v podobe dvoch strán z neznámeho časopisu , ktorá niesla titul „Ako vznikol kalendár“ a bola publikovaná ešte v roku 1954 a jej autorom bol Dr. Záviš Bochníček. Tento článok ma zaujal natoľko , že som sa rozhodol pre jeho publikáciu a istý stupeň rozšírenia , či inovácie. Dnes – v roku 2012 – po uplynutí 58 rokov od publikovania tohto článku si položme rovnakú otázku:

                    A k o   v z n i k o l   k a l e n d á r ?

Keď som sa na túto problematiku pozrel na stránkach Vikipédie – prvým krokom( a iste z hľadiska metodologického správneho) – bola  d e f i n í c i a   kalendára. Táto uvádzala doslovne toto:

KALENDÁR – je rozdelenie času do väčších celkov , podľa zvolených – spravidla – astronomických kritérií , ktoré súvisia s obehom Mesiaca okolo Zeme a Zeme okolo Slnka (mesiac a rok) Ak ide teda o “ rozdelenie času“ –je namieste tento fenomén  ( rozumej čas )preskúmať podrobnejšie. V odbornom časopise – nazývanom „ Astronomická ročenka“ sa o čase ako takom píše toto:

„Na meranie času sme si zvykli používať dve základné jednotky – deň a rok. Otočenie Zeme okolo rotačnej osi trvá deň , obehnutie Zeme okolo Slnka trvá rok. Oba tieto pohyby Zeme vnímame ako zdanlivý pohyb oblohy. Ani rotácia Zeme okolo svojej osi , ani pohyb Zeme okolo Slnka – sa však nedejú celkom pravidelne. Nepravidelnosti v pohybe Zeme sa však premietajú aj do zdanlivého denného pohybu oblohy a spôsobujú , že zdanlivé pohyby Slnka a hviezd na oblohe – neumožňujú merať čas presne....Rotácia Zeme poskytuje dva typy času – s l n e č n ý  a  h v i e z d n y – to je závislé od toho – či sa rotačný pohyb Zeme vzťahuje na Slnko , alebo – na hviezdy .Pre občiansky život je vhodnejší čas odvodený zo zdanlivého pohybu Slnka po oblohe – ktorý má priamy vzťah k striedaniu dňa a noci. Naopak – na vyhľadávanie hviezd a iných nebeských telies – je výhodnejší hviezdny čas – lebo súvisí s ich pohybom po oblohe.

Miestny pravý slnečný čas – je odvodený od zdanlivého pohybu Slnka po oblohe. Jeho jednotkou je tkz. Pravý slnečný deň – čo je časový interval , ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka miestnym poludníkom. Avšak rýchlosť pohybu Zeme okolo Slnka sa počas roka mení...preto sa Slnko po oblohe počas roka nepohybuje stále rovnakou rýchlosťou. Pravý slnečný čas teda neplynie rovnomerne a pre občiansky život sa nehodí. Čas ktorý plynie rovnomerne je tkz. Miestny stredný slnečný čas – jeho jednotkou je Stredný slnečný deň – tento je rovnako definovaný , ako pravý slnečný deň – iba – namiesto pravého  Slnka – necháme miestnym poludníkom prechádzať zdanlivé Slnko , ktoré sa po svetovom rovníku pohybuje rovnomerne...

Miestny hviezdny čas – definujeme pomocou jarného bodu. Tým dostávame veľmi presný jednoduchý vzťah – medzi miestnym hviezdnym časom a rektascenziou telesa -  potom miestnym poludníkom prechádzajú telesá, ktorých rektascenzia sa rovná práve miestnemu hviezdnemu času. Jednotkou hviezdneho času je – hviezdny deň. Je to čas , ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi hornými prechodmi jarného bodu miestnym poludníkom. Jarný bod v dôsledku gravitačného pôsobenia Slnka , Mesiaca a planét – mení svoju polohu medzi hviezdami. Ak necháme miestnym poludníkom prechádzať pravý jarný bod – hovoríme o pravom hviezdnom dni...v prípade stredného jarného bodu ( do úvahy berieme iba precesiu ) – hovoríme o strednom hviezdnom dni. Rozdiely medzi nimi sú však nepatrné – činia iba  0,0084 s.

Zem sa na svojej ceste okolo Slnka pohybuje v smere – proti dennému pohybu oblohy – teda od západu – na východ. To zapríčiňuje , že stredný slnečný deň je v priemere o 4 minúty ( presne 3 minúty 56,55536 s ) dlhší , ako stredný hviezdny deň.

Za zmienku stoja ešte kategórie takzvaného „Pásmového času“ „Svetového času“ ako aj nám známeho „Stredoeurópskeho času“.

Pásmový čas – je miestny stredný slnečný čas na 0. stupni a každom ďalšom 15. Stupni zemepisnej dĺžky. Zaviedli ho v roku 1884 , z čisto praktických dôvodov , pretože každý poludník na zemskom povrchu – má svoj vlastný miestny stredný slnečný čas. V každom zemepisnom pásme širokom 15 stupňov (= 1 hod.) sa okolo každého pásmového poludníka používa rovnaký pásmový čas. Rozdiel medzi každým susedným pásmom je 1 hodina – smerom na východ – sa počíta s kladným znamienkom , na západ – so záporným znamienkom. Pásmový čas sa používa v bežnom živote a ukazujú ho naše hodiny.

Svetový čas- UT( Universal Time) – zodpovedá miestnemu strednému slnečnému času na 0. Stupni (Greenwichský poludník) zemepisnej dĺžky. Začína sa počítať od polnoci.

Stredoeurópsky čas – SEČ je miestny stredný slnečný čas – na 15 stupni východnej zemepisnej dĺžky. Používa sa na celom území našej republiky.

Letný čas – je umelo posunutý čas v jarných a letných mesiacoch – oproti pásmovému času – o 1 hodinu dopredu. V letnom čase vidíme všetky úkazy na oblohe o posunutý časový interval (1hod) neskôr , ako v príslušnom pásmovom čase.

Efemeridový čas (ET)- tento čas súvisí s teóriou pohybu Zeme okolo Slnka...Základnou jednotkou ET je  tropický rok v začiatočnej epoche (Nulový bod ET): 1,5 január 1900. Jeho dĺžka je 365,24219879 dňa.( 365,2422 ) V súvislosti s dňa obsahom nášho článku –je najdôležitejší !!!.

ASTRONOMICKÉ A FYZIKÁLNE ÚDAJE O ČASE – CELKOVÉ ZHRNUTIE: (deň , mesiac , rok )

- Pravý hviezdny deň (vzhľadom na prechod stredného jarného bodu poludníkom)   = 86164,O93 s

-Siderický deň ( vzhľadom na fixnú hviezdu) = 86164,101 s

Občiansky deň = 864OOs

-Drakonický mesiac ( vzhľadom na uhol dráhy Mesiaca) = 27,21222 dňa

-Tropický mesiac  ( vzhľadom na jarný bod ) = 27,32158 dňa

-Siderický mesiac ( vzhľadom na danú hviezdu) = 27,32166 dňa

-Anomalistický mesiac ( vzhľadom na perigeum Mesiaca)  = 27,55455 dňa

-Synodický mesiac  ( od novu – k novu ) = 29,53059 dňa

-Tropický rok ( vzhľadom na stredný jarný bod) = 365,2422 dňa !!!!!

-Gregoriánsky rok = 365,2425 dňa

-Juliánsky rok  = 365,2500 dňa

-Siderický rok  ( vzhľadom na danú hviezdu) = 365,2564 dňa

-Anomalistický rok ( vzhľadom na perihélium dráhy Zeme)= 365,2596 dňa

-Lunárny rok  ( je 12 synodických mesiacov) =354,36706 dňa

No a takto „ vyzbrojený“ základnými poznatkami astronómie , týkajúcimi sa problematiky času a samozrejme – z neho plynúceho delenia  času na väčšie celky (čím bol kalendár ako taký aj definovaný) – môžeme sa zamerať na onen článok Dr.Z.Bochníčka – publikovaný v istom – dnes neznámom časopise. Tu je jeho plné znenie:

             „ Už v najstarších dobách , keď ľudia začali usmerňovať svoju činnosť, ukázala sa potreba nejakým spôsobom merať čas. Príroda sama udávala základnú časovú mieru: striedanie dňa a noci. Počítaním dní sa potom určovali dlhšie časové obdobia. No prekážkou bolo to , že primitívny človek nevedel rátať. Číslo 10  bolo hranicou – ku ktorej pred niekoľkými tisícročiami siahali jeho matematické schopnosti. Aj dnes žijú vo vnútri Afriky niektoré kmene trpaslíkov , ktoré rozoznávajú iba tri čísla – jeden , dva a mnoho. Usudzujeme , že v dávnych časoch , bolo veľmi ťažko narátať napríklad do tridsať. Našťastie existuje prírodný úkaz , ktorý tieto ťažkosti odstraňuje: je to Mesiac, ktorého meniaci sa tvar je dostatočne zreteľný , aby sa podľa neho dalo určiť – aby sme tak povedali –dátum. Tento úkaz ľudia v v pradávnych dobách tiež využili. Na počiatku kultúry takmer všetkých starovekých národov , stretávame sa s mesačným kalendárom.

No – mesačný kalendár  - hoci sa dá počítať priamo na oblohe , nie je vhodný pre hospodárstvo , keďže príroda sa neriadi mesačnými fázami , ale postavením Slnka – teda takzvaným – slnečným rokom. Človek potreboval vedieť – kedy má siať obilie a začať rôzne iné práce , ktoré závisia od prírody a nie od okamžitého stavu počasia. Veď počasie je prvkom veľmi premenlivým a zo skúsenosti dobre vieme , že často býva počasie na jar ako v zime a inokedy zase v zime ako na jar. Nás takéto výkyvy počasia nezmýlia. Ale čo mohol robiť  primitívny človek ? Trvalo dlho , kým prišiel na to , že jediným spoľahlivým meradlom všetkých zjavov v prírode , je striedanie ročných období. Neznáma však zostávala dĺžka roku.

Azda je nám divné , že ľudia nevedeli – aký je rok dlhý. Keby sme však mali určiť trvanie roku z pozorovaní v prírode , bola by to aj dnes ťažká úloha. Tým ťažšia bola pre našich predkov. Prvý národ , ktorý poznal pomerne presne dĺžku roku – boli Egypťania. Život Egypta sa sústredil do nílskeho údolia ,úrodnej oblasti , ktorú každý rok zúrodňovali záplavy rieky Nílu. Tieto záplavy vznikajú po letných  dažďoch na hornom toku Nílu. Ich počiatok je v každom roku veľmi pravidelný – pohybuje sa v rozpätí iba troch dní. Určiť dátum – kedy začne Níl stúpať a zaplaví celé údolie , bolo pre  starých Egypťanov životne dôležité. Ich učenci , ktorí mali za úlohu tento dátum zavčasu ohlásiť , čoskoro vypozorovali , že záplavy prichádzajú vždy niekoľko dní po prvom východe  jasnej hviezdy Síria pred Slnkom (ide o tkz. Heliaktický východ , podľa nášho kalendára – 24 Júla). Keď pozorovali tento úkaz celé desaťročia , zistili- že sa tak deje vždy za 365 dní – teda za jeden rok. Takto sa podarilo starým Egypťanom určiť dĺžku roku. A skutočne – už v roku 4236 pred naším letopočtom – bol vydaný faraónsky dekrét , ktorý nariadil všeobecné užívanie slnečného roku o 365 dňoch. Dnes vieme , že „tropický rok“ – počas ktorého sa vystriedajú všetky ročné obdobia – netrvá 365 dní – ale 365 a štvrť dňa. Niekto by sa domnieval , že štvrtina dňa je bezvýznamná – no nie je to tak. Táto štvrtina vzrastie za 4 roky na jeden deň a za 40 rokov – na 10 dní a za 120 rokov – na 3O dní – to znamená – na jeden kalendárny mesiac. A rozdiel jedného kalendárneho mesiaca , sa už v prírode dá veľmi dobre poznať. Môžeme namietať , že 120 rokov nikto nežije. Ale štáty trvali oveľa dlhšie , než 120 rokov. Okrem toho , vývin v staroveku bol  značne pomalší než dnes. Pre ríšu faraónov – 100 rokov takmer nič neznamenalo. A raz vydané nariadenie o užívaní roku s 365 dňami , bolo nedotknuteľné a dodržiavalo sa s posvätnou úctou. Takto sa za stáročia stalo , že kalendár štátny a kalendár prírodný sa značne rozchádzali. Z toho vzniknuté rozpory si vynútili , aby v záujme ľudskej spoločnosti – bola určená skupina učencov , ktorí by podľa presných astronomických pozorovaní – uviedli do súladu kalendár štátny a kalendár prírodný a aby stále dozerali na správne dodržiavanie nového kalendára. Takto už v druhom tisícročí pred našim letopočtom sa stretávame v Egypte so znalosťou presnej dĺžky roka (365 a jedna štvrtina dňa) Túto štvrtinu dňa Egypťania nevkladali pravidelne každý štvrtý rok ako prestupný deň , ale ich kňazi si ju ponechávali pre voľnú dispozíciu a v dlhších časových obdobiach menili dĺžku roku nielen tak  , aby zodpovedala skutočnému času v prírode , ale často tiež tak ,ako to vyhovovalo politickým alebo hospodárskym potrebám. No pritom mali Egypťania kalendár celkove vo výbornom poriadku.

Toto by sme asi nemohli povedať o Rimanoch , tí boli známi veľkým neporiadkom v kalendári , v ktorom sa nakoniec nik nevyznal. Až keď sa stal rímskym imperátorom Galus Julius Caesar – bola zavedená nová úprava kalendára , ktorú ne jeho príkaz vypracoval alexandrijský hvezdár Sosigenes v roku 46 pred našim letopočtom. Podľa tejto úpravy sa jednak vložili do rímskeho kalendára chýbajúce dni , aby sa uviedli kalendárne dáta do súladu s prírodou , jednak sa mali používať vždy tri roky o 365 dňoch a štvrtý rok mal byť prestupný o 366 dňoch. Prestupný deň sa mal vkladať ako posledný deň v roku , čo podľa rímskeho kalendára bolo koncom februára. Túto jednoduchú a rozumnú reformu Rimania prijali s odporom a rok 46 – keď Caesar reformu uzákonil , označili za rok zmätkov. Tak sa zrodil kalendár pomenovaný k Caesarovej pocte – kalendár juliánsky. Rimania počítali roky od založenia svojho hlavného mesta.

Kresťania – sprvu prevzali rímsky  kalendár  s jedinou zmenou – pohanské slávnosti nahradili kresťanskými sviatkami. No čoskoro kresťania navrhli vo vtedajšom stredisku učenosti – v Alexandrii – aby sa roky rátali od nejakej významnej udalosti – napríklad – od stvorenia sveta. Podľa údajov v Biblii , domnievali sa , že svet bol stvorený 29. Augusta 5503 pred  našim letopočtom , ktoré číslo neskôr opát Panodorus  opravil  na 1. September 5509 p.n.l. Počítanie rokov od tohto dňa nazývame alexandrijským svetovým počítaním. Podľa alexandrijskej éry – je teda rok 1954 – rokom 7463 od stvorenia sveta. V roku 527 p.n.l. navrhol opát Dionysius Exiguus , aby sme rátali roky od narodenia Krista , ktoré podľa neho pripadá na 25 marec roku 753 rímskeho kalendára „ab urbe condita“ (od založenia hlavného mesta) Dátum  - 25 marca však nebolo prijaté s úplným súhlasom , vyskytli sa mnohé iné dáta. Ani rok nie je presný. Už Kepler upozorňoval , že Exiguus sa pravdepodobne zmýlil o 5 rokov.

Juliánsky rok trvá teda presne 365 a štvrť dňa – v desatinných číslach – 365,25 dní. Skutočný – tropický rok , ako ho podľa presných pozorovaní zmerali hvezdári – trvá 365,2421988 dní a je teda o niečo kratší. Rozdiel  0,0078  dňa narastie na  1 deň za 128 rokov. Na konci stredoveku už tento rozdiel robil 10 dní a bol pozorovateľný. Najmä cirkev s tým mala ťažkosti , lebo veľkonočná nedeľa mala pripadnúť na prvú nedeľu po prvom úplnku po jarnej rovnodennosti 21. Marca. Podľa juliánskeho kalendára sa dátum 21.marca stále posunoval  k letu – lebo , ako sme už uviedli – juliánsky rok je trochu dlhší , než rok tropický. Až pápež Gregor XIII. na návrh bratov Luigiho a Antónia Lilio – pápežskou bullou z 1.3. 1582 nariadil radikálnu reformu. Podľa nej sa roku 1582 – po 4. Októbri počítalo hneď – 15. Októbra. Tým sa dosiahlo to , aby jarná rovnodennosť pripadla opäť na 21. Marec. Ďalej – podľa tejto reformy – aby sa odstránil prebytočný 1 deň za každých ďalších 128 rokov – roky označujúce celé storočia – teda  17OO , 1800 sa nemajú počítať ako prestupné a len storočia , deliteľné bez zvyšku číslom 400 sa ponechajú  prestupným. Tak sa dosiahne priemernej dĺžky gregoriánskeho roku 365,2425 dní , čo oveľa lepšie súhlasí so skutočným rokom tropickým o dĺžke 365,2422 dní. Rozdiel ktorý predstavuje 26 sekúnd , narastie na jeden deň až za 3345 rokov.

Túto tkz. Gregoriánsku reformu prijali do roka vo všetkých európskych krajinách , spadajúcich do sféry vplyvu rímskej cirkvi. Protestantské krajiny – prijali gregoriánsku reformu neskôr – napríklad – Nemecko v roku 1750. Gregoriánsky kalendár dnes používajú na celom svete a ostatné kalendáre ( židovský , mohamedánsky a pod.) majú už iba formálny význam a použitie v náboženstve.“

                                                                                                                                                          Dr. Záviš Bochníček

V tejto fáze skúmania historických udalostí a krokov – vedúcich nakoniec k dnešnému vnímaniu vzniku kalendára , nemožno obísť ešte jeden fenomén času. Tento sa vzťahuje na takzvaný -Juliánsky dátum.  JD  umožňuje počítať dni bez ich delenia na mesiace a roky. Základ  JD tvorí juliánska perióda , ktorej dĺžka je 7980 rokov. Zaviedol ju francúzsky matematik Joseph Justus Scaliger (1540-1609) v roku 1583. Traduje sa , že Scaliger nazval svoju periódu na počesť svojho otca , ktorého kresťanské meno bolo Július. No Scaliger sám vo svojej práci uvádza , že ju pomenoval juliánskou preto , lebo dni sa počítajú podľa juliánskeho kalendára. Juliánska perióda nebola vybraná náhodne. Je súčinom čísiel 28 , 19 a 15 . (28x19x15=7980) Obsahuje teda 28 ročný slnečný cyklus , 19 ročný Metonov mesačný cyklus a 15 ročný cyklus rímskej  indikcie. Ak tieto údaje prevedieme do zrozumiteľnej reči – dozvieme sa , že po uplynutí slnečného cyklu 28 rokov sa poradie dní v mesiaci vracia na rovnaké dni v týždni a po uplynutí mesačného cyklu 19 rokov – pripadnú fázy Mesiaca na rovnaké dni mesiaca. Po uplynutí rímskej indikcie , sa v rímskom impériu vyberala zvláštna daň. Domnievam sa , takzvaný Metonov cyklus si zaslúži trochu viac pozornosti. Je to obdobie 19 rokov s 235 mesiacmi , navrhnuté na kalendárne počítanie v starom Grécku. V 5.storočí p.n.l. , grécky astronóm Meton dokázal , že na 19 rokov (6940 dní) pripadne 235 synodických mesiacov. Rozdelil ich na 110  mesiacov – po 29 dní a 125 mesiacov – po 3O dní. Dvanásť , alebo trinásť mesiacov tvorilo jeden rok , 19 rokov – jeden cyklus. Poradové číslo roku v Matonovom cykle ( 1-19) – sa nazýva „zlaté číslo“.. Názov spájajú niektorí autori s tým , že Matonov cyklus bol zaznamenaný v Minervinom chráme v Aténach zlatými písmenami , na čiernom mramore. Iní zase tvrdia , že sa spájal so zvykom mníchov – zapisovať toto číslo do kalendára zlatými písmenami. Známy bol však tento cyklus oveľa skôr – v 3. Tisícročí pred n.l. ho poznali v Číne – pod názvom „ čong“

Juliánsky dátum teda umožňuje zistiť dni v týždni , číslo slnečného kruhu , zlaté číslo a indikciu. Ak napríklad delíme juliánsky dátum príslušného dňa – k 12  hodine UT(svetového času – čo je celočíselná časť JD) – číslom 7 , zvyšok určí o aký deň ide. Ak zvyšok je 0 , deň je pondelok , potom 1= utorok , 2 = streda , 3= štvrtok , 4= piatok , 5 = sobota ,6 = nedeľa. Juliánska perióda má však aj inú veľmi dôležitú vlastnosť – počíta dni nepretržite za sebou od počiatočného dátumu , bez delenia na roky. Preto sa veľmi dobre uplatní najmä v astronómii a chronológii. Čo  je obzvlášť zaujímavé – deň v juliánskom dátume sa začína napoludnie. Juliánsky dátum si zachoval starý astronomický začiatok dňa , ktorý – až do 1.januára 1925 – bol o 12 hodine napoludnie. Len pre zaujímavosť –juliánsky dátum 1. Januára 2OO9 , o 0 hod UT bol 2 454 832,5 dňa. Ak by nás zaujímalo  - aký bol práve vtedy deň – potom platí – k 12 hodine UT (svetového času – ide o celočíselnú časť JD ) - bol juliánsky dátum 2454832 dňa a (2454832:7=350690,2857 , čo je – zaokrúhlené na jedno desatinné miesto 350690,3) - zvyšok je číslo 3 – čo znamená , že týmto dňom bol štvrtok. Ako  ďalší príklad výpočtu , si uveďme tento – Aký JD pripadal na 21.3.1986 napoludnie svetového času? Z tabuľkovej časti „Encyklopédie astronómie“ sa dá vyčítať , že v roku 1986 – 0 marec - je Juliánsky dátum 24 4649O dní a 23 marca bude (24 46490+21=) 2  446 511,0 dňa .

Som presvedčený o tom – že ideálnou „ čerešničkou na torte“ pri našej snahe skúmania koreňov vzniku kalendára v roku 2012 – je fascinujúci a tajomný –                    M a y s k ý   k a l e n d á r. 

                                                        

Aj pri „ ceste skúmania „ tohto kalendára , som si za východiskový bod zvolil rovnakú metódu , ako pri hľadaní koreňov vzniku kalendára ako takého – iba , že s tým rozdielom , že údaje o ňom čerpané , nie sú tak starého dátumu a naviac – aj autor je viac , či menej známy. Nuž – tu je prepis , (aj keď mierne upravený a skrátený) ďalšieho z mojich  „dokumentov“ obsah ktorého ma mimoriadne zaujal , no a preto ho aj vo svojom blogu chcem prezentovať.

            „ Mayský kalendár je dnes predmetom intenzívneho záujmu tisícov ľudí , centrom pozornosti je predovšetkým  magický dátum 21.december 2012. Tvrdí sa , že po tomto dátume sa všetko zmení .Vzhľadom na kultúrne dedičstvo , zahrňujúce tisíce pyramíd a chrámov a hlavne – kalendárom – ktoré preukázali svoju astronomickú presnosť , je mayská tradícia považovaná za mýtický kľúč Korytnačieho ostrova. Mayské chápanie času, ročných období a cyklov , preukázalo svoju obsažnosť a dômyselnosť. Mayovia poznajú sedemnásť odlišných kalendárov , z nich niektoré presne mapujú časové obdobia v rozpätí presahujúcom desať miliónov rokov. Pán Carlos Barios sa narodil v španielskej rodine , na guatemalskej vysočine El Altiplano. Ich dom je v Huehuetenango , kde sídli mayský kmeň Mam. Spoločne s ďalšími Maymi a inými strážcami tradícií – nesie i klan Mam časť starých tradícií  Korytnačieho ostrova. Sú strážcami času , špecialisti na pradávne , mimoriadne presné , prvotriedne a významné kalendáre.

Pán Barios je historik a antropológ. V 12-tich rokoch svojho života , začal študovať u myiských starších – strážcov pradávnych tradícií. Vo svojich 25-tich rokoch sa stal Ajgˇij, -jedným z obradných kňazov a duchovných   vodcov Orlieho klanu. Pred rokmi bol so svojim bratom Gerardom zasvätený do tajov mayských kalendárov. Študoval u mnohých mayských učiteľov a spolu s bratom Gerardom sa stretli a hovorili s takmer 600 mayskými staršími , aby si rozšírili vedomosti. „ Antropológovia navštevujú chrámy , študujú nápisy , ale nečítajú tieto znaky správne a o Mayoch píšu pútavé historky , ktoré sú len výplodom ich obrazotvornosti“ ...iní píšu o proroctvách Mayov a tvrdia , že podľa nich sa svet skončí v decembri 2012. Mayskí starší sú stým rozhnevaní. ..Svet neskončí. Bude len premenený. Domorodé kalendáre vedia presne interpretovať len oni sami a nikto iný“

Pán Barios priniesol na míting do Santa Fé mayský výpočet  histórie , budúcnosti Ameriky a zbytku sveta , vrátane behu udalostí od dnes – až do zimného slnovratu 2012.

Kalendár – ktorý od roku 1987 magicky priťahuje veľkú  pozornosť sa volá Tzolk in. Odkazuje na predchádzajúce veky a riadi sa cyklom Plejád a je považovaný za posvätný. Pomocou pôvodných kalendárov sledovali domorodci dôležité body zvratov v dejinách. Napríklad – tí , čo kalendáre študovali – identifikovali dôležitý dátum Jeden rákos – Ce Acatal- ako mu vravia Mexičania , ako deň – v ktorom bol prorokovaný návrat významného predka „ ktorý priletí ako motýľ „...    Podľa nášho kalendára korešponduje dátum – Jeden rákos – s Božím hodom 21.apríla 1519 – čo je deň kedy Hernando Cortéz  s loďstvom priplával od východu do Mexika , na miesto , ktoré sa dnes volá Vela Cruz. Keď sa španielske lode blížili k pobrežiu , domorodci ich očakávali a pozorovali , ako sa pohybujú. Vlajúce plachty lodí skutočne pripomínali krídla motýľov , letiacich nad hladinou oceánu. Takto sa začala nová éra , obdobie ktorej predvídali kalendáre. Mayovia toto obdobie volajú „ Deväť Bolomik“ – čiže – „Deväť pekiel“ – rozdelených do periód po 52 rokov. Hneď na začiatku týchto 9 cyklov  , bola domorodcom odňatá zem i sloboda. Zavládli nemoci a krutosť. Éra započatá Cortézovým príchodom trvala až do 16.8.1987 – čo je dátum , ktorý domorodci nazývajú „Počiatok harmonického zblíženia. Milióny ľudí sa pripojili k ceremóniám na posvätných miestach s prosbou o hladký prechod do novej éry sveta „ Piateho slnka“ Konštatuje sa , že od toho dňa až dodnes Mayovia prežili dobu , kedy pomaly a neúprosne zanikla pravá ruka materialistického sveta. Dnes sme podľa Mayského kalendára na vrchole éry , po ktorej nastúpi poriadok a ľudia budú žiť v harmónii s matkou Zemou. Dnes už nežijeme vo svete štvrtého slnka , ale do sveta piateho slnka sme sa ešte nedospeli. Toto je medziobdobie v očakávaní doby prechodu. Tento prechod bude sprevádzaný kolosálnou , globálnou konvergenciou , deštrukciou prostredia , sociálnym chaosom , vojnou a postupnými zmenami Zeme. Všetko je zaznamenané prostou , špirálovou matematikou mayských kalendárov. Táto zmena zmení všetko.

Mayskí strážcovia dňov pozerajú na 21.12.2012 – ako na dátum znovuzrodenie – ako na počiatok sveta „Piateho slnka“ Je to  počiatok novej éry označený bodom , keď Slnko prekríži galaktický rovník a Zem sa postaví na účiarie s centrom galaxie. Pri svojom východe 21.12.2012 Slnko – po 26 000 rokoch ( čo predstavuje nám už  viac či menej známi proces  precesie –kolísavého pohybu zemskej osi) opäť  yyjde v konjunkcii priesečnice Mliečnej dráhy a roviny ekliptiky  - čo je na oblohe  charakterizované – veľkým krížom z hviezd a planét. Tento kozmický kríž je stelesnený v posvätnom Strome života , pripomínanom v rámci všetkých duchovných tradícií sveta. Mayskí pozorovatelia vravia ,že toto postavenie voči srdcu galaxie – otvorí v roku 2012 kanál kozmickej energii , ktorá pretečie Zemou , očistí ju a spolu s ňou všetko , čo na nej žije – pozdvihne na vyššiu úroveň vibrácií. Tento proces už začal , zmeny sa zrýchľujú a budú sa stále zrýchľovať. Pokiaľ ľudia na Zemi dokážu do tohto dátumu navodiť priaznivý stav , bez toho , že by pritom nejako zničili Zem – pozdvihneme sa spolu s ňou na novú – vyššiu úroveň...

V kalendári dátum zimného slnovratu roku 2012 – neoznačuje koniec sveta – ako zo senzáciechtivosti písalo mnoho nezasvätených...Jediní znalí – sú domorodí starší , poverení udržiavaním tradície. „ Ľudstvo pretrvá – ale bude iné „ .Hmotné hodnoty sa zmenia a tak budeme mať príležitosť- stať sa ľudskejšími“ Žijeme v najdôležitejšej epoche – zaznamenanej v mayských kalendároch a proroctvách...Súčasná ekonomika je len fikcia –prvé obdobie 5 –ročného prechodu –od augusta 1987 – do augusta 1992 – bolo začiatkom zániku materiálneho sveta . Potom sme až do dneška postupovali stále hlbšie do fáze prechodu a mnohé zdroje finančnej stability sú už vlastne duté. Banky sú oslabené . Toto je chúlostivý okamih , mohli by sa globálne zrútiť , ak nedáme pozor. Jednou z kritických periód bol október a november 2002. Ak by sa vtedy banky zrútili – boli by sme nútení  spoľahnúť sa len na Zem a naše schopnosti. Ak upadnú peňažné systémy do chaosu , musíme sa spoliehať na náš priamy vzťah k Zemi – aby sme od nej získali jedlo a prístrešie. Hladina vody v oceánoch bude stúpať...žijeme vo svete dvoch polarít. Deň a noc , muž a žena , pozitívne a negatívne. Svetlo i tma sa vzájomne potrebujú a sú v rovnováhe. Temná ľudská stránka však získala prevahu , je veľmi silná a je celkom jasné – čo chce. Títo ľudia majú svoju víziu , držia sa svojich priorít a hierarchie hodnôt. Snažia sa mnohými spôsobmi o to , aby sme sa v roku 2012 – nemohli spojiť so špirálou Piateho  sveta. Všetci – na strane svetla si myslia , že sú tí dôležitejší a že i vlastné či skupinové chápanie pravdy je kľúčové... hlavnou silou starého rozpadajúceho sa  Štvrtého sveta je materializmus. Nechcú na tom nič meniť...Temná moc končiaceho Štvrtého sveta – nemôže byť zničená alebo prekonaná silou. Na to je príliš odolná..

Nasledujúca éra Piateho slnka znovu obráti pozornosť k najprehliadanejšiemu prvku. Pokiaľ v minulom období dominovali len 4 tradičné elementy – zem , vzduch , voda a oheň – bude k nim v dobe Piateho slnka musieť byť vrátený aj ten piaty : éter. Slovník definuje éter ako myslenú pralátku , vyplňujúcu horné regióny priestoru nebies. Éter je médium – prestupujúcim celým vesmírom , prenáša vlny energie v širokom rozsahu frekvencií – od mobilného telefónu – až po ľudskú auru... Éter – základný prvok Piateho slnka – je suverénna  nehmotná substancia , o nič menej skutočná než drevo , vietor , plameň , kameň či mäso. V kontexte s éterom je možná existencia syntézy polarít. Potom v ľuďoch už nikdy nebude žiadna temnota či svetlo – ale povznášajúce splynutie...

Podľa Bariosa – nastal pre ľudstvo i Zem rozhodujúci , závažný okamih. „Každý jednotlivec je dôležitý. Ak si bol zrodený do tohto obdobia ,máš tu duchovnú prácu , potrebnú k vyváženiu planéty.  Mayskí starší – otvorili dvere dokorán , aby do ich sveta mohli vstúpiť aj iné rasy a vypočuť si posolstvo ich tradícií. Mayovia vždy poznali  , uznávali a rešpektovali ľudí iných rás a farieb pleti a iné duchovné systémy. Vedia –že osud mayského sveta súvisí s osudom celej planéty.“ Najväčšia múdrosť tkvie v jednoduchosti. Láska , rešpekt , tolerancia , súcit , vďačnosť , odpustenie – nie je to komplikované. Za skutočné vedomosti sa neplatí. Sú zakódované v našej DNK. Všetko čo potrebujeme je v nás.“ Všetci veľkí učitelia to vedeli a hovoria to už od začiatku „

                                                                                                           Autorom článku je mne neznáma – Daniela , ktorá ho spracovala podľa predlohy J. Chvátala
V tejto časti nášho bádania po historických koreňoch vzniku kalendára sa však opäť vráťme späť - do doby a krajiny jeho predpokladaného vzniku - do starovekého Egypta. Skúmajúc obrázok z titulnej strany o ktorom jeho autor tvrdí , že predstavuje najstarší zachovaný kalendár , som si okamžite spomenul na knihu môjho obľúbeného autora V. Zamarovského - " Bohovia a králi starého Egypta"  v ktorej  podobná postava ženy je prezentovaná ako bohyňa neba - Nut. V. Zamarovský - na strane 237 tejto knihy doslova píše:
    " NUT - bohyňa neba a samo nebo , Rodička bohov ,a Pani západu. Zosobňovala nebo , či skôr nebeskú klenbu , tak ako aj jej manžel GEB zosobňoval Zem. Podľa pradávneho mýtu , ktorého obraz sa zachoval v " Textoch z pyramíd" zo Starej ríše - tvorila s Gebom prvú dvojicu bohov , čo sa objavila na svete , bola aj matkou boha Slnka - Rea (jednou z mnohých". Toto postavenie si však neudržala a časom poklesla i s Gebom na dvojicu bohov tretej generácie. Kňazi z Ona totiž "poznali a uznali" , že prvým a najvyšším bohom bol stvoriteľ sveta Atum , ten mal potom dvoch potomkov - boha vzduchu  Šova a bohyňu vody Tefnutu a až  z ich spojenia sa zrodila Nut s Gebom. K týmto piatim bohom , ktorí zosobňovali  základné elementy sveta - pripojili potom štyroch ďalších - Gebove a Nutine deti - Usira  s Esetou a Setucha s Nebthetou. Tak vzniklo Onské Devätoro bohov , do ktorého sa začlenil aj boh RE , lebo bol  "bytostne totožný" s Atumom...
Nech už bola Nut  hocako vznešenou bohyňou , nemala to vo svojich mladších rokoch ľahké...Problémy mala už pri vydaji, okrem jej otca Šova a deda Atuma , neexistoval na svete iný muž - ako jej brat Geb a tak sa rozhodla , že si ho vezme. Proti tomu sa však postavil  Šov , hoci manželstvo medzi súrodencami , nebolo v kruhoch egyptských bohov ( ani panovníkov) niečim nezvyčajným...Keď ho Nut neposlúchla - hrozne ju preklial - vraj nech zostane bezdetná. Použil pritom dlhú a slávnostnú formulu predpísanú pre kliatby. Okrem iného povedal , že " neporodí ani v jednom dni ani v jednom mesiaci roku , čo ich existuje" Toho sa Nut chytila a príležitostne vyzvala boha Mesiaca Thovta , aby s s ňou zahral v kocky.
Kde sa vzal tak z ničoho - nič boh Thovt - legendy a mýty nevysvetlujú - zato však presne vedia - o čo s ním Nut hrala - o jeho strieborné svetlo. Thovt ho nedal do hry pochopiteľne celé a naraz , ale len po kúštičkoch. a ako prehrával - kúštik po kúštičku pridával. Keď napokon Nut svoje výhry spočítala - zistila , že vyhrala celú  "dvaasedemdesiatinu" mesačného svetla. Ihneď ju premenila na päť dní a v každom z týchto dní - ktoré v čase vyslovenia Šovovej kliatby neexistovali - porodila jedno dieťa: najprv Usira , potom Setucha , nato Esetu a Nebhetu t.j. deti , ktoré uznali za jej vlastné aj kňazi z Onu. Piateho dňa porodila vraj aj ešte boha Hora , avšak toho jej väčšina kňazov neuznala a pripísala ho za syna jej dcére Esete. No tak , či onak -týchto päť dní už v egyptskom kalendári zostalo - predtým mal totiž rok iba 360 dní.

Aj na Mesiaci zostali stopy po Nutinej hre s Thovtom. Kúsky svetla , ktoré Thovt prehral - mu dodnes chýbajú a javia sa ako tmavé škvrny na jeho tvári. Keď  Nut šťastlivo prekonala tieto ťažkosti - čakali ju ďalšie. Jej mladší syn Setuch vyrástol na stelesnené zlo a nakoniec sa dopustil strašného zločinu - zavraždil Usireho , ba čo viac - rozsekal jeho telo na kúsky a rozhádzal ich po celom Egypte...Avšak - ani Nutino manželstvo s Gebom nedopadlo dobre. Stále sa pre všetko hádali , ako dajakí manželia z rodu smrteľných ľudí...preto rozhodol sa ich otec Šov - že ich od seba oddelí. Keď už to raz s nimi nemohol vydržať - vložil sa medzi nich - a to doslova - a vyzdvihol Nutu až k samej oblohe. Od tých čias je medzi Gebom a Nutou - čiže - medzi zemou a nebom vzduch - t. j. Šov. Nutino telo vytvára oblúk nebeskej klenby.
Nut je teda " ďaleko od zeme ...a obopína celú zem a všetky veci na nej svojimi údmi " - ako môžeme čítať z "Textov z pyramíd" Pritom "hlavu má na západe" a tú druhú časť tela - tam , kde vychádza Slnko" Sama totiž " každý deň ráno Slnko rodí" to potom putuje jej telom , načo " večer zapadá medzi jej ramená a vchádza do jej úst"  Presne to isté sa deje aj s hviezdami , ktoré sa v noci trblietajú na jej tele , alebo plávajú v  člnkoch pod jej bruchom...
Zobrazovali ju vždy v ľudskej podobe - a to väčšinou - ako zosobnenú nebeskú klenbu , čo sa špičkami prstov na rukách a na nohách dotýka zeme. Nutiných vyobrazení poznáme veľmi mnoho- z nástenných reliéfov , z plastických ozdôb na sarkofágoch a malieb na rakvách i z kresieb na papyrusoch. Na všetkých vyzerá neobyčajne pôvabne. Často ju ťažko rozoznať od svojej dcéry Esety. Bespečne sa však dá identifikovať najmä podľa toho - že stojaca , alebo sediaca - má na hlave guľatú  nádobu - čo je hieroglifický znak jej mena.

Záverom si skúsme porovnať obrázok vpravo - hore - s obrázkom z úvodu tohoto článku o hľadaní koreňov vzniku kalendára. Aj keď sa na pôvodnom obrázku v popise nehovorí - čo prestavuje , alebo - koho predstavuje - do oblúka prehnutá postava , ktorá je zrejme ženou - je naprosto jasné , že ide o bohyňu neba - Nut. Pokračujme opäť slovami z diela V Zamarovského " a pozorne sledujme vedľajší obrázok: Nut je teda ďaleko od zeme...a obopína celú Zem a všetky veci na nej - svojimi údmi...pritom - hlavu má na západe a tú druhú časť tela tam , kde vychádza Slnko...sama totiž , každý deň ráno Slnko rodí - to potom putuje je telom - načo večer zapadá medzi jej ramená a vchádza do jej úst" Presne to isté sa deje aj s hviezdami , ktoré sa v noci trblietajú na jej tele , alebo - plávajú v člnoch pod jej bruchom. Je teda naprosto jasné , že postava na obrázku je bohyňa neba Nut. Pod oblúkom jej tela je znázornená hviezdna obloha , ktorú podopiera - buď ona sama , alebo iné božstvo.Aj putovanie Slnka jej telom je dostatočne zreteľne znázornené. Z popisu Zamarovského , je zrejmý aj ďalší  aspekt - ...a obopína celú Zem a všetky veci na nej svojimi údmi... Kruh pod oblúkom jej tela je pravdepodobne Zem , ktorú naviac podopiera pre mňa neznáme božstvo. V spodnej časti Zeme jasne dominuje 12  - kartušiam podobných oválov , ktoré sú však - vzhľadom na os Zeme - rozdelené nesúmerne. ( v ľavej časti -5 , v pravej časti -7 ). V každom z oválov ( s výnimkou prvých na ľavej , alebo pravej strane) sú umiestnené 3 symboly -predstavujúce zrejme 3 "dekany" , alebo -  týždne - rozdelené - po 10 dní. Prečo v prvých ováloch oboch častí - je len jeden symbol  - žiaľ - ako amatér - nedokážem posúdiť. To platí aj pre ďalšie symboly -rozmiestnené už súmerne na stred Zeme. Veľmi by ma potešilo - ak by sa našiel niekto - komu táto symbolika " niečo hovorí"