sobota 10. decembra 2011

Pátranie po koreňoch mýtov a záhad starovekých civilizácií

  Príspevok   č. 1


   Autor príspevku – MK3TN .......
Názov príspevku – Kto sa  „skrýva“ za mytologickou postavou  T h o v t  ?

                               Svoj príspevok k objasneniu  a približovaniu základov staroegyptskej mytológie začnem citátom z knihy  R.Bouvala – „ Tajná komora „ Autor v kapitole  4 píše:

                „ Podľa knihy  K o r e  K o s m o u  - traktátu z 1. storočia, patriaceho k takzvanej Hermetickej spisbe ( Kore Kosmou je niekedy označované aj ako  „ Panna sveta“ , tou je bohyňa  Eset – prezrádzajúca synovi Horovi  tajné doktríny).
Veľká bohyňa Eset  - informuje svojho syna Hora – ako egyptský boh múdrosti, písma a kúzelníctva  T h o v t  ( Grékmi nazývaný  H e r m e s ) vyjavil veľké záhady nebies a opísal ich v posvätných knihách. Knihy ukryl niekde v Egypte s úmyslom – aby ich istého dňa objavil ten , kto „bude toho hoden“
                                                       „ Tieto posvätné knihy (hovorí Thovt ) ktoré som napísal svojimi rýchloslabnúcimi  rukami a pomazal liekom nesmrteľnosti....nepodľahnú skaze celé veky , ostanú nevidené a neobjavené všetkými tými, čo navštívia a opustia roviny tejto krajiny ( Egypta). Bude tak dovtedy – kým zostarnuté nebesá nesplodia ľudí čo budú hodní Teba“ Po vyrieknutí tejto modlitby nad dielom svojich rúk sa Hermes – Thovt odobral do svätene večne trvajúcich zón (zomrel)
Na inom mieste traktátu sa o Hermesových – Thovtových  knihách hovorí ako  „ presnej znalosti  pravdy ...“ tajných veciach Usireho“ ...“ týchto svätých s y m b o l o c h   k o z m i c k ý c h   p r v k o v  „  to znamená – knihách napísaných  egyptskými  h i e r o g l i f m i“...
Thovt – starý boh múdrosti – zobrazovaný s hlavou  I b i s a bol vynálezcom vedy a systému hieroglifitského písma. Predpokladá sa , že jeho staré knihy  - ktorých bolo 42 , boli uschované  v Héliopoli a tvorili základ štátneho kultu reinkarnácie. Neskôr  Thovta  stotožňovali s gréckym bohom  Hermesom a bol vraj „zodpovedný“  za plán a konštrukciu Veľkej pyramídy v Gíze.
Význam uvedených „ proroctiev“  Hermesa – Thovta  sa dá vydedukovať asi takto:
                   Možno očakávať takzvaný  čas druhého príchodu
                    Narodia sa ľudia , ktorí budú hodní čítať tieto knihy
                    Ponúkajú kľúč či náznak miesta kde sú alebo boli tieto knihy ukryté
Dokazuje to aj pasáž , či  vyhlásenie Hermesa – Thovta :
                                                       „ Bohovia , ktorí vládli Zemi budú obnovení a usadia sa  v meste na najvzdialenejšom prahu Egypta....ktoré bude založené smerom k západu slnka a ku ktorému sa budú ponáhlad  všetci ľudia či už po súši alebo po mori...“
Toto vyhlásenie sa objavuje aj v inom traktáte – v takzvaných  knihách  A s k l e p i a .Tu sa Hermesa – Thovta pýta jeden z jeho žiakov na presnejšie údaje o magickom meste bohov  a on odpovedá „ Vo veľmi veľkom meste na Monte Libyco“
Aj v inej pasáži z Asklepia sa objavuje narážka na hrobku Asklepia – umiestnenú na zvláštnom mieste nazývanom Monte Libyco. .....“ tam leží materiálna podstata tohto muža, to jest jeho telo „
V egyptológii je všeobecne známe – že Gréci  s t o t o ž ň o v a l i Asklepia – boha liečenia a medicíny s veľkým múdrym mužom „par excelence“ starobylého Egypta – vysoko postaveným kňazom , astronómom a majstrovským architektom – I n h o t e p o m .Predpokladá sa že Inhotep žil v období Starej ríše ( asi 2600 rokov pred naším letopočtom),ktorú egyptológovia  označujú ako „ Vek pyramíd „ .
Inhotepova reputácia vysoko postaveného kňaza v Héliopoli ( jedno z biblických miest a Mesto slnka starých Egypťanov) a okrem toho aj vynikajúceho zázračného liečiteľa – bola taká veľká, že sa rozšírila do všetkých kútov známej časti sveta a prenikla hlboko aj do Gréckej či Rímskej ríše – pod klasickým menom A s k l e p i u s „
Jeho symbol hada – ovíjajúceho sa okolo nožičky lekárnickej čaše  - používajú a súčasní farmaceuti na celom svete.
Inhotep sa však stal medzi Egypťanmi „ nesmrteľným“ pre svoju genialitu – prejavujúcu sa v „ umení architektúry“ . Práve táto genialita sa zaslúžila o plány a dizajn najstaršej známej architektonickej štruktúry – impozantného stupňovitého komplexu pyramíd v Memfise , vypínajúceho sa ešte dnes približne 7 km južne od Káhiry  v oblasti  Sakkára..
Autor knihy ďalej uvádza:
                                         „ Názov Sakkára  je odvodený od staroegyptského boha mŕtvych – S o k a r a , s ktorým viac či menej stotožňovali a j  Usireho  - boha z mŕtvych vstania a posmrtného života.“
Egyptológ  George Hart  z Britského múzea v štúdii o legendárnom Inhotepovi cituje plné uznanie – vyjadrené Inhotepovi – ktoré sa našlo v podobe nápisu vytesaného na vápencovej buste faraóna  Džoséra – práve toho faraóna  - pre ktorého Inhotep navrhol stupňovitú pyramídu v Sakkáre. Nápis znie:
                                  „Strážca kráľovskej pečate Dolného Egypta, jeden z tých čo je blízko pri hlave kráľa ,riaditeľ kráľovského sídla, kráľovský splnomocnenec , vysoko postavený kňaz v Heliopoli – Inhotep „
Nemenej významným prívlastkom Inhotepa je aj prívlastok – „ hlavný z pozorovateľov“ čo môže podľa Dr.Edwadsa  naznačovať že ide zamestnanie spojené  s pozorovaním hviezd – to znamená s  a s t r o n ó m i o u .
V súvislosti s touto legendárnou postavou ješ celkom zrejmé „ že máme dočinenia s majstrovským architektom a vrcholne zasväteným človekom , obdareným schopnosťou predpovedať budúcnosť z hviezd , ale aj osobnosťou , ktorá po sebe zanechala cenné knihy a písomnosti ako doklad alebo pamiatku na svoje intelektuálne schopnosti a poznatky“
Tri najdôležitejšie traktáty v súbore hermetických  spisov sú venované výlučne Asklepiovi. Pretože starí Gréci a Egypťania – žijúci v grécko-rímskom období stotožňovali Asklepia s Inhotepom – možno sa oprávnene pýtať – či neexistoval nejaký súvis medzi hermetickými písomnosťami a spomínanými knihami a písomnosťami Inhotepa.
Zdá sa že tento súvis je viac než zrejmý. Cieľom tohto  článku však  nieje rozoberať tieto súvislosti.
Thovt teda okrem atribútov najvyššieho mága a tvorcu posvätnej vedy , mal ešte aj úlohu posla bohov, znamená to aj  že jeho slová mali váhu posvätných slov – slov ktorým sa nemohlo nič vyčítať. Znamená to že jeho múdrosť sa nedala spochybniť. Platí to tým skôr že obyvatelia starobylého  Egypta pripisovali Thovtovi  aj prívlastok  „tajomník  Usireho „ legendárneho zakladateľa faraónskej  civilizácie a boha znovuzrodenia.
Boli teda Thovt a Hermes jedna a tá istá osoba? Zdá sa že nie. Skôr by sa výstižnejšie dalo povedať – že Thovt bol prototypom budúceho Hermesa.
V tejto súvislosti je zaujímavou výrečnou aj  pasáž z Platónovho diela  „ Faidros“ v ktorej kráľ Téb – Thamus  vyjadril hlbokú úctu Hermesovi – Thovtovi. Thames sa obáva že zavedením písma – prostriedku na zaznamenanie vecí a udalostí – ľudia prestanú využívať veľkú a prirodzenú kapacitu pamäti čím sa vlastne bude pestovať zábudlivosť a lenivosť.
                                Dodávam že tieto tézy alebo myšlienky vzbudili môj záujem hlavne preto že profesne som stredoškolský  učiteľ(odborné technické predmety) a každá myšlienka – týkajúca sa čo i len okrajovo systému osvojovania si vedomostí ( vzdelanie) ma stále  - aj napriek vyššiemu veku zaujíma,
Príbeh hovorí o tom že v oblasti  Neuciatis – v Egypte býval jeden z dvoch posvätných bohov krajiny – tomu bohu bol zasvätený vták nazývaný  Ibis a tohto boha nazývali T h o v t .  Bol to práve on čo vynašiel čísla a počítanie, geometriu a astronómiu, náuku o hrách v dámu a kocky a predovšetkým  p í s m o.
                                                      Thovt odhalil Thamusovi svoje schopnosti – povediac – že ich treba odovzdať všetkým Egypťanom. Kráľ mal argumenty – za aj proti  a keď prišiel rad na písmo povedal – Thovt povedal:
                „ To je ó kráľu odvetvie učenosti vďaka ktorému bude ľud Egypta múdrejší a zlepší sa jeho pamäť.“
Kráľ však namieta a vraví:
                 „ A teraz treba tebe ktorý sa láskyplným pohľadom díva na písmo...chcem ukázať že jeho skutočný efekt bude opačný. Ak sa ho ľudia naučia , zakorení sa v ich dušiach zábudlivosť , prestanú si cibriť pamäť lebo sa spoľahnú na to čo je napísané- nebudú si už spomínať na veci snahou plynúcou z ich vnútra a – ale vonkajšími znakmi.
To čo si vynašiel nieje receptom na pamäť ale na pripomínanie. To čo ponúkaš svojim nasledovníkom nieje skutočná múdrosť ale iba jej napodobenina. Ak im ukážeš veľa vecí , bez priameho učenia – bude sa síce zdať že veľa vedia no väčšina z nich nebude vedieť nič a ak sa ľudia nenaplnia múdrosťou ale iba zdaním múdrosti – budú pre svojich následníkov iba príťažou „
Hieroglifický jazyk  objavený  Thovtom – Hermesom bol v skutočnosti konsenziou  tichého „jazyka bohov“ do systému znakov a symbolov  - tie si možno ľahšie vložiť do pamäte a v prípade potreby z nej vyvolať.
Každý kto pracuje v oblasti školstva a vzdelávania si musí okamžite spomenúť na známi slogan súčasnej mladej generácie tínedžerov  :
                        „Načo sa mám učiť – veď aj tak všetko nájdem  na vebe.“
Thovt – starý boh múdrosti – zobrazovaný s hlavou Ibisa bol  ! vynálezcom“ vedy a systému hieroglifitského písma.Predpokladá sa že jeho slávne knihy ktorých bolo 42 – boli uschované v Héliopoli a tvorili základ štátneho kultu reinkarnácie.

      V ďalšom článku – Kto bol  Hermes a čo boli Hermetiká  ? 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára