Dodatok k príspevku č.1 " Kto sa skrýva za mytologickou postavou boha Thovta"

 
Dodatok k článku – Kto sa skrýva za mytologickou postavou boha Thovta.

Môj úvodný článok - uverejnený v tematickom bloku „ Egypt , história , mytológia– skúmajúci základné atribúty staroegyptského božstva – Thovt- by zrejme nebol len tým , ktorý tieto atribúty posudzuje len s pohľadu jedného , či dvoch autorov- aj keď všeobecne uznávaných.

Rozhodol som sa preto – aj keď dodatočne- dokresliť túto mimoriadne zaujímavú postavu starovekého Egypta , pasážami z diela môjho obľúbeného autora – V.Zamarovského – ktorý sa tomuto božstvu venuje v širších súvislostiach, veľmi pútavo , odborne a erudovane. Ctený čitateľ iste pochopil , že ide o jeho dielo – nesúce názov – „Bohovia a králi starého Egypta“, ktoré vzniklo na podnet čitateľov a iných záujemcov – a tvorí akýsi náprotivok k jeho „slovníku na čítanie“ – nesúcemu názov – Bohovia a hrdinovia antických bájí – vydaného v roku 1968 a neskôr , v roku 198O

Nuž – začnime  najskôr obecnou citáciou tejto mytologickej postavy dejín starovekého Egypta – tak ako ju autor popisuje a strane 367:

               Thovt  - boh múdrosti  a učenosti , zákonov a ustanovení ,písma a reči , lekárstva a čarodejníctva , Veľký boh neba , Veľký boh podsvetia – stelesnený v Mesiaci a uctievaný v podobe ibisa , alebo paviána .Táto dlhá charakteristika však nie je úplná – týka sa totiž len  tých jeho funkcií a schopností – čo sa uznávali v celom Egypte. A pritom , nie všetkých , lebo vynikal takou všestrannosťou , že prevyšoval aj boha Herma – s ktorým ho stotožňovali Gréci....rozličné náboženské strediská ho spájali so svojimi bohmi .Tak napríklad - podľa   monoferských (memfiských) kňazov – bol bytostne totožný s Ptahom – ktorý dal jeho prostredníctvom život všetkým bohom .Podľa kňazov boha Slnka –Rea – bol Thovt „ jeho jazykom“ i srdcom – t.j. rozumom. Najvyššie postavenie dosiahol   v Chmuneve – gréckej Hermopoli ....tamojší kňazi ho vyhlásili nielen za hlavného boha – ale rovno – za stvoriteľa sveta. Podľa ich učení – svet vznikol z vajca , ktoré zniesol Thovt – ako ibis vo svojom hniezde , čo si postavil v kríčku , ktorý vyrástol z vesmírneho pravodstva...takto vyliahnutý svet potom „ hlasom svojho slova dotvoril“

Množstvo rôznych Thovtových funkcií a podôb nasvedčuje tomu , že jeho osobnosť prešla dlhým vývojom a že sa v nej spojilo niekoľko rozličných bohov a kultov. Zdá sa , pôvodne  ho uctievali v Dolnom Egypte  , lebo viacero tamojších miest malo už v predhistorických časoch vo svojom znaku ibisa a jeho kult v nich zapustil natoľko korene , že ešte Gréci ich volali – Hermopole. Jedna z týchto Hermopolí sa vola po egyptsky – Pithovt –čiže Thovtovo mesto , iné zase – Džehut (čo bolo aj Thovtovo  staré  egyptské  meno) Z Dolného Egypta sa jeho kult pravdepodobne preniesol do hornoegyptskej    Hermopole – vtedy    nazývanej - Chmunev . Zaujal tam miesto vtedajšej hlavnej bohyne – Venvety – uctievanej v podobe zajaca a prijal podobu paviána.....podobu Mesiaca dostal asi v One ( Heliopoli) . Tamojší kňazi ho začlenili do svojho „ Devätora  bohov „ ( keď z neho vylúčili boha Setucha) a povýšili ho na  „Strieborné slnko“ – čo bol Mesiac – ako náprotivok boha Slnka – Rea. To bola však len prvá fáza jeho vývoja.... ďalšie funkcie vo svete bohov a ľudí , prijal Thovt  na začiatku  Strednej ríše – a to zrejme v dôsledku zmien v egyptských predstavách o posmrtnom živote. V Novej ríši sa jeho osobnosť ustálila.

Keď pozeráme na osobnosť boha Thovta v jeho konečnej podobe.....javí sa nám predovšetkým ako boh všetkých znalostí a činností , ktoré sú výrazom intelektuálnych schopností človeka. Považoval sa predovšetkým za vynálezcu slov, bol teda tým – ktorý obdaroval ľudí rečou...a odlíšil ich tak od zvierat. Ďalej sa považoval za vynálezcu písma ,čo Egypťania vždy vysoko hodnotili , lebo znalosť písma ich odlišovala od negramotných susedov a dávala im pocit nadradenosti. ( o Sumeroch v ďalekej Mezopotámii , ktorí ich v tomto ohľade časovo trochu predstihli – pravdepodobne vôbec nevedeli a o ich babylonských a asýrskych nástupcoch sa dozvedeli pomerne neskoro...nič nevedeli pochopiteľne ani o Číňanoch) Thovtovi sa navyše pripisoval aj vynález počítania a merania pričom je známe , že Egypťania osobitne uvádzali meranie času – rátanie rokov, odlišovanie ročných období  i  mesiacov roka . všetci ľudia , čo sa zaoberali činnosťami , súvisiacimi s  písaním , čítaním, počítaním  a meraním , ho uctievali ako svojho ochrancu. Všeobecnej úcte sa v Egypte logicky tešili najmä pisári.

Tieto vynálezy , ktorými  podľa Egypťanov obohatil Thovt  svet ľudí , sa stali základom jeho funkcií vo svete bohov. Ako vynálezca slov a reči – bol Thovt  - tlmočník bohov – ich jazyk a ich posol – pravdaže – nie všetkých , ale len tých najvyšších – ako boli Re a Ptah.....Ako vynálezca slov , bol podľa  egyptských predstáv – aj ich pánom. Všeobecne rozšírená viera v tvorivé schopnosti božského slova , povýšila časom Thovta , na úroveň najvyšších bohov -stvoriteľov.....Ako vynálezca písma – bol Thovt pisárom bohov , v službách najvyšších bohov Rea a Usireho – zaznamenával ich výroky , vyhotovoval ich rozkazy...to znamená , že viedol ich kanceláriu...vystupoval aj oko „ zástupca kráľa“ Z tohto titulu mu pripadlo aj rozhodovanie sporov , pokiaľ si to bohovia nevyhradili sami. Bol teda aj najvyšším sudcom a zároveň dozorcom nad božskými ustanoveniami a zákonmi. Pri vykonávaní tejto jeho funkcie mu pomáhala bohyňa pravdy a spravodlivosti – Maat , ktorá bola jeho stálou sprievodkyňou a podľa niektorých textov – aj manželkou. Podľa presvedčenia Egypťanov – bol vždy objektívny a dbal o súlad práva a pravdy. ( Napríklad v mýte  „O boji Hora so Setuchom“...sa postavil pred tribunál Devätoro bohov- dokonca proti samotnému Reovi , ktorý nadŕžal Setuchovi a bránil mu vyniesť rozsudok v Horov prospech – „ kým sa najprv nezistí , kto má pravdu „

S postavením – Pisára bohov  súviseli i jeho niektoré iné funkcie  .....hlavne však bol zapisovateľom „ pri poslednom súde“ – čo sa netýkalo len bohov a kráľov – ale všetkých ľudí. Podľa egyptských predstáv sa dostal duch  mŕtveho po ceste plnej nebezpečenstva do „siene  obidvoch právd  „ kde sa musel zodpovedať za svoje činy  a to pred tribunálom , pozostávajúcim zo 42 bohov , ktorému predsedal vládca podsvetie – Usire. Tribunál mal k dispozícii akýsi detektor pravdy – v podobe váh – kde na jednej miske ležalo pero bohyne Maat- symbolizujúce pravdu a na druhej miske bolo srdce zomrelého. Každý z prísediacich bohov položil zomrelému jednu otázku , na ktorú musel pravdivo odpovedať. Pri nepravdivej odpovedi sa vychýlili misky váh , že srdce ( svedomie) zomrelého sa ukázalo ľahšie ako pravda  .Boh Thovt stál pri váhach a zaznamenával – koľko krát sa váhy vychýlili...potom spočítal kladné i záporné body a oznámil výsledok. Podľa toho potom boh podsvetia Usire rozhodol , či má duch zomrelého skončiť v útrobách bohyne Amemaity- Veľkej  požieračky ,alebo môže vstúpiť do podsvetnej ríše Usireho a tam žiť večne.  Úlohu zapisovateľa pri „poslednom súde“ názorne ukazuje aj tento obrázok:                                                    

Boh balzamovania zomrelých – Anubis , bol hlavným asistentom pri celej procedúre váženia srdca zosnulého. Anubis má masku šakala a Thovt – ibisa.

Ako vynálezca počítania a merania , bol Thovt darcom všetkých aritmetických , geometrických a astronomických vedomostí – v ktorých Egypťania už v dávnych časoch dosiahli vysokú úroveň. To im umožnilo , aby využili ďalší jeho dar – kalendár , ktorý sa zakladal na slnečnom roku a lunárnom mesiaci....Vo sfére , ktorú Egypťania chápali ako vedu i umenie – preslávil sa Thovt – ako „vynálezca“ lekárstva , sám tiež podľa legendy vyliečil boha Hora (syna Usireho a Eset) , keď ho podľa jedného z mýtov pichol škorpión , či podľa iného mýtu – poranil v boji Setuch. A keďže lekárstvo sa podľa egyptských predstáv spájalo s čarovaním a veštením – stal sa Thovt bohom týchto tajuplných činností – v ovládaní ktorých uznávali všetky staroveké národy Egypťanov – za ozajstných majstrov. Osobitnej úcte sa tešil Thovt od najstarších – do najneskorších , ako boh Mesiaca. „Odvracaním a privracaním“ svojej tváre určil dĺžku egyptského mesiaca na 3O dní. Päť ostávajúcich dní z 365 , (lebo 12x30=36O+5=365) čo chýbali k návratu boha Slnka – Rea z celoročnej púte – umožnil  Thovt vytvoriť zo svojho svetla – keď s bohyňou Nut – prehral jeho dvaasedemdesiatinu v kockách. (tu si len pripomeňme , že ono – prehraté svetlo – mu nakoniec až dodnes chýba a tvorí škvrny na jeho tvári – t.j. -mesačné škvrny) Ako boha Mesiaca , ho uctievali hlavne králi 18. Dynastie – štyria z nich to vyjadrili i svojim menom – Thutmose- čo v preklade značí – Mesiac ho zrodil- pričom – Thut je príslušná gramatická forma mena – Thovt.

Pre všetky tieto vynálezy ,zásluhy , či funkcie – považovali Egypťania boha Thovta , za jedného zo svojich najvýznamnejších bohov. Nebol pre nich len Veľkým – ale Trikrát veľkým , či dokonca – Tri razy trikrát veľkým – čo Gréci neskôr vyjadrili tým , že ho nazývali  - Hermés Trismegistos. Ale osobnosť  Hermésa Trismegista , je už predmetom záujmu a skúmania , ktorý je obsahom môjho nasledujúceho článku.

Pátranie po koreňoch mýtov a záhad starovekých civilizácií

  Príspevok   č. 1

   Autor príspevku – MK3TN .......

Názov príspevku – Kto sa  „skrýva“ za mytologickou postavou  T h o v t  ?

                               Svoj príspevok k objasneniu  a približovaniu základov staroegyptskej mytológie začnem citátom z knihy  R.Bouvala – „ Tajná komora „ Autor v kapitole  4 píše:

                „ Podľa knihy  K o r e  K o s m o u  - traktátu z 1. storočia, patriaceho k takzvanej Hermetickej spisbe ( Kore Kosmou je niekedy označované aj ako  „ Panna sveta“ , tou je bohyňa  Eset – prezrádzajúca synovi Horovi  tajné doktríny).

Veľká bohyňa Eset  - informuje svojho syna Hora – ako egyptský boh múdrosti, písma a kúzelníctva  T h o v t  ( Grékmi nazývaný  H e r m e s ) vyjavil veľké záhady nebies a opísal ich v posvätných knihách. Knihy ukryl niekde v Egypte s úmyslom – aby ich istého dňa objavil ten , kto „bude toho hoden“

                                                       „ Tieto posvätné knihy (hovorí Thovt ) ktoré som napísal svojimi rýchloslabnúcimi  rukami a pomazal liekom nesmrteľnosti....nepodľahnú skaze celé veky , ostanú nevidené a neobjavené všetkými tými, čo navštívia a opustia roviny tejto krajiny ( Egypta). Bude tak dovtedy – kým zostarnuté nebesá nesplodia ľudí čo budú hodní Teba“ Po vyrieknutí tejto modlitby nad dielom svojich rúk sa Hermes – Thovt odobral do svätene večne trvajúcich zón (zomrel)

Na inom mieste traktátu sa o Hermesových – Thovtových  knihách hovorí ako  „ presnej znalosti  pravdy ...“ tajných veciach Usireho“ ...“ týchto svätých s y m b o l o c h   k o z m i c k ý c h   p r v k o v  „  to znamená – knihách napísaných  egyptskými  h i e r o g l i f m i“...

Thovt – starý boh múdrosti – zobrazovaný s hlavou  I b i s a bol vynálezcom vedy a systému hieroglifitského písma. Predpokladá sa , že jeho staré knihy  - ktorých bolo 42 , boli uschované  v Héliopoli a tvorili základ štátneho kultu reinkarnácie. Neskôr  Thovta  stotožňovali s gréckym bohom  Hermesom a bol vraj „zodpovedný“  za plán a konštrukciu Veľkej pyramídy v Gíze.

Význam uvedených „ proroctiev“  Hermesa – Thovta  sa dá vydedukovať asi takto:

                   Možno očakávať takzvaný  čas druhého príchodu

                    Narodia sa ľudia , ktorí budú hodní čítať tieto knihy

                    Ponúkajú kľúč či náznak miesta kde sú alebo boli tieto knihy ukryté

Dokazuje to aj pasáž , či  vyhlásenie Hermesa – Thovta :

                                                       „ Bohovia , ktorí vládli Zemi budú obnovení a usadia sa  v meste na najvzdialenejšom prahu Egypta....ktoré bude založené smerom k západu slnka a ku ktorému sa budú ponáhlad  všetci ľudia či už po súši alebo po mori...“

Toto vyhlásenie sa objavuje aj v inom traktáte – v takzvaných  knihách  A s k l e p i a .Tu sa Hermesa – Thovta pýta jeden z jeho žiakov na presnejšie údaje o magickom meste bohov  a on odpovedá „ Vo veľmi veľkom meste na Monte Libyco“

Aj v inej pasáži z Asklepia sa objavuje narážka na hrobku Asklepia – umiestnenú na zvláštnom mieste nazývanom Monte Libyco. .....“ tam leží materiálna podstata tohto muža, to jest jeho telo „

V egyptológii je všeobecne známe – že Gréci  s t o t o ž ň o v a l i Asklepia – boha liečenia a medicíny s veľkým múdrym mužom „par excelence“ starobylého Egypta – vysoko postaveným kňazom , astronómom a majstrovským architektom – I n h o t e p o m .Predpokladá sa že Inhotep žil v období Starej ríše ( asi 2600 rokov pred naším letopočtom),ktorú egyptológovia  označujú ako „ Vek pyramíd „ .

Inhotepova reputácia vysoko postaveného kňaza v Héliopoli ( jedno z biblických miest a Mesto slnka starých Egypťanov) a okrem toho aj vynikajúceho zázračného liečiteľa – bola taká veľká, že sa rozšírila do všetkých kútov známej časti sveta a prenikla hlboko aj do Gréckej či Rímskej ríše – pod klasickým menom A s k l e p i u s „

Jeho symbol hada – ovíjajúceho sa okolo nožičky lekárnickej čaše  - používajú a súčasní farmaceuti na celom svete.

Inhotep sa však stal medzi Egypťanmi „ nesmrteľným“ pre svoju genialitu – prejavujúcu sa v „ umení architektúry“ . Práve táto genialita sa zaslúžila o plány a dizajn najstaršej známej architektonickej štruktúry – impozantného stupňovitého komplexu pyramíd v Memfise , vypínajúceho sa ešte dnes približne 7 km južne od Káhiry  v oblasti  Sakkára..

Autor knihy ďalej uvádza:

                                         „ Názov Sakkára  je odvodený od staroegyptského boha mŕtvych – S o k a r a , s ktorým viac či menej stotožňovali a j  Usireho  - boha z mŕtvych vstania a posmrtného života.“

Egyptológ  George Hart  z Britského múzea v štúdii o legendárnom Inhotepovi cituje plné uznanie – vyjadrené Inhotepovi – ktoré sa našlo v podobe nápisu vytesaného na vápencovej buste faraóna  Džoséra – práve toho faraóna  - pre ktorého Inhotep navrhol stupňovitú pyramídu v Sakkáre. Nápis znie:

                                  „Strážca kráľovskej pečate Dolného Egypta, jeden z tých čo je blízko pri hlave kráľa ,riaditeľ kráľovského sídla, kráľovský splnomocnenec , vysoko postavený kňaz v Heliopoli – Inhotep „

Nemenej významným prívlastkom Inhotepa je aj prívlastok – „ hlavný z pozorovateľov“ čo môže podľa Dr.Edwadsa  naznačovať že ide zamestnanie spojené  s pozorovaním hviezd – to znamená s  a s t r o n ó m i o u .

V súvislosti s touto legendárnou postavou ješ celkom zrejmé „ že máme dočinenia s majstrovským architektom a vrcholne zasväteným človekom , obdareným schopnosťou predpovedať budúcnosť z hviezd , ale aj osobnosťou , ktorá po sebe zanechala cenné knihy a písomnosti ako doklad alebo pamiatku na svoje intelektuálne schopnosti a poznatky“

Tri najdôležitejšie traktáty v súbore hermetických  spisov sú venované výlučne Asklepiovi. Pretože starí Gréci a Egypťania – žijúci v grécko-rímskom období stotožňovali Asklepia s Inhotepom – možno sa oprávnene pýtať – či neexistoval nejaký súvis medzi hermetickými písomnosťami a spomínanými knihami a písomnosťami Inhotepa.

Zdá sa že tento súvis je viac než zrejmý. Cieľom tohto  článku však  nieje rozoberať tieto súvislosti.

Thovt teda okrem atribútov najvyššieho mága a tvorcu posvätnej vedy , mal ešte aj úlohu posla bohov, znamená to aj  že jeho slová mali váhu posvätných slov – slov ktorým sa nemohlo nič vyčítať. Znamená to že jeho múdrosť sa nedala spochybniť. Platí to tým skôr že obyvatelia starobylého  Egypta pripisovali Thovtovi  aj prívlastok  „tajomník  Usireho „ legendárneho zakladateľa faraónskej  civilizácie a boha znovuzrodenia.

Boli teda Thovt a Hermes jedna a tá istá osoba? Zdá sa že nie. Skôr by sa výstižnejšie dalo povedať – že Thovt bol prototypom budúceho Hermesa.

V tejto súvislosti je zaujímavou výrečnou aj  pasáž z Platónovho diela  „ Faidros“ v ktorej kráľ Téb – Thamus  vyjadril hlbokú úctu Hermesovi – Thovtovi. Thames sa obáva že zavedením písma – prostriedku na zaznamenanie vecí a udalostí – ľudia prestanú využívať veľkú a prirodzenú kapacitu pamäti čím sa vlastne bude pestovať zábudlivosť a lenivosť.

                                Dodávam že tieto tézy alebo myšlienky vzbudili môj záujem hlavne preto že profesne som stredoškolský  učiteľ(odborné technické predmety) a každá myšlienka – týkajúca sa čo i len okrajovo systému osvojovania si vedomostí ( vzdelanie) ma stále  - aj napriek vyššiemu veku zaujíma,

Príbeh hovorí o tom že v oblasti  Neuciatis – v Egypte býval jeden z dvoch posvätných bohov krajiny – tomu bohu bol zasvätený vták nazývaný  Ibis a tohto boha nazývali T h o v t .  Bol to práve on čo vynašiel čísla a počítanie, geometriu a astronómiu, náuku o hrách v dámu a kocky a predovšetkým  p í s m o.

                                                      Thovt odhalil Thamusovi svoje schopnosti – povediac – že ich treba odovzdať všetkým Egypťanom. Kráľ mal argumenty – za aj proti  a keď prišiel rad na písmo povedal – Thovt povedal:

                „ To je ó kráľu odvetvie učenosti vďaka ktorému bude ľud Egypta múdrejší a zlepší sa jeho pamäť.“

Kráľ však namieta a vraví:

                 „ A teraz treba tebe ktorý sa láskyplným pohľadom díva na písmo...chcem ukázať že jeho skutočný efekt bude opačný. Ak sa ho ľudia naučia , zakorení sa v ich dušiach zábudlivosť , prestanú si cibriť pamäť lebo sa spoľahnú na to čo je napísané- nebudú si už spomínať na veci snahou plynúcou z ich vnútra a – ale vonkajšími znakmi.

To čo si vynašiel nieje receptom na pamäť ale na pripomínanie. To čo ponúkaš svojim nasledovníkom nieje skutočná múdrosť ale iba jej napodobenina. Ak im ukážeš veľa vecí , bez priameho učenia – bude sa síce zdať že veľa vedia no väčšina z nich nebude vedieť nič a ak sa ľudia nenaplnia múdrosťou ale iba zdaním múdrosti – budú pre svojich následníkov iba príťažou „

Hieroglifický jazyk  objavený  Thovtom – Hermesom bol v skutočnosti konsenziou  tichého „jazyka bohov“ do systému znakov a symbolov  - tie si možno ľahšie vložiť do pamäte a v prípade potreby z nej vyvolať.

Každý kto pracuje v oblasti školstva a vzdelávania si musí okamžite spomenúť na známi slogan súčasnej mladej generácie tínedžerov  :

                        „Načo sa mám učiť – veď aj tak všetko nájdem  na vebe.“

Thovt – starý boh múdrosti – zobrazovaný s hlavou Ibisa bol  ! vynálezcom“ vedy a systému hieroglifitského písma.Predpokladá sa že jeho slávne knihy ktorých bolo 42 – boli uschované v Héliopoli a tvorili základ štátneho kultu reinkarnácie.

      V ďalšom článku – Kto bol  Hermes a čo boli Hermetiká  ?