Príspevok do
blogu :
Názov
príspevku : Historické korene vzniku kalendára
Skôr
než sa začnem venovať vybranej tematike – nedá mi , aby som pár riadkami
nenačrtol zvláštne okolnosti , ktoré ma viedli k tomu , že sa tejto téme
chcem – samozrejme z pohľadu laika venovať. Ich vývoj bol v krátkosti
takýto:
Existuje
istá staršia dáma – nazvime ju Anna , ktorá v mojom živote zohrala
významnú úlohu. Jej povolaním a zároveň aj „ poslaním“ – ako s obľubou
sama uvádza – bola výchova mladej generácie na istom type strednej školy. Ako
čitateľ iste začína tušiť – práve tento aspekt , je onou „čarovnou paličkou“,
ktorý v mojom živote zohral – a vlastne i doposiaľ zohráva onú – zvláštnu ,významnú a neopakovateľnú
úlohu. No aby som prípadného čitateľa týchto riadkov príliš neunavoval „kopou“
podrobností –zdôrazním úvodom len to najpodstatnejšie. Ako 15-ročný mladík , či
skôr – nesmelý pubertiak , so bol touto dámou „ prichytený“ pri oddávaní sa
zakázanej cigarete. Keďže tento môj priestupok bol v tej dobe (
v roku 1964) – mimoriadne závažným previnením – aj reakcia mojej
vychovávateľky bola „mimoriadnym“ riešením – utŕžil som od nej za tento
priestupok – poriadnu facku.(dnes by sme to nazvali – reakcia v afekte) Ak
by niekto čakal , že kvôli tejto facke sa zo
žiaka a vychovávateľa stanú nepriatelia - alebo nebodaj – prestanem
fajčiť – je samozrejme na hrubom omyle. Ani jedno , či druhé sa samozrejme
nestalo. To – čo bolo nakoniec „ výsledkom“ onej zmienenej „ výchovnej“ facky nemožno dnes nazvať inak
než – začiatok zrodu zvláštneho druhu priateľstva. To trvá až dodnes – zo mňa sa stal otec 3 synov a
„dedo“ 3 vnukov a už spomínaná dáma , žije dnes sama a má úctyhodný
vek – 85 rokov. Doposiaľ prekypuje psychickým zdravím, čo možno pripísať aj jej mimoriadnej záľube –
čítaniu kníh. Tomuto koníčku som (možno
aj vďaka nej) prepadol aj ja. Na rozdiel od nej však moje zameranie , či
čitateľský záujem nemá takú širokú škálu
či rozsah - a je viac – či menej – zamerané na oblasti – histórie
a amatérskej astronómie. Nuž a práve táto kombinácia čitateľského
záujmu , ktorým som sa pred onou dámou netajil – vyústila k tomu , že mi
podarovala niekoľko kníh od V. Zamarovského.
Po
čase – keď som jednu z nich otvoril a zbežne prelistoval – objavil som v nej „záložku“
v podobe dvoch strán z neznámeho časopisu , ktorá niesla titul „Ako
vznikol kalendár“ a bola publikovaná ešte v roku 1954 a jej
autorom bol Dr. Záviš Bochníček. Tento článok ma zaujal natoľko , že som sa rozhodol pre jeho publikáciu
a istý stupeň rozšírenia , či inovácie. Dnes – v roku 2012 – po
uplynutí 58 rokov od publikovania tohto článku si položme rovnakú otázku:
A k o v z n i k o l k a l e n d á r ?
Keď
som sa na túto problematiku pozrel na stránkach Vikipédie – prvým krokom(
a iste z hľadiska metodologického správneho) – bola d e f i n í c
i a kalendára. Táto
uvádzala doslovne toto:
KALENDÁR – je rozdelenie času do väčších celkov
, podľa zvolených – spravidla –
astronomických kritérií , ktoré súvisia s obehom Mesiaca okolo Zeme
a Zeme okolo Slnka (mesiac a rok) Ak ide teda o “ rozdelenie
času“ –je namieste tento fenomén (
rozumej čas )preskúmať podrobnejšie. V odbornom časopise – nazývanom „ Astronomická ročenka“ sa o čase
ako takom píše toto:
„Na meranie času sme si zvykli používať dve
základné jednotky – deň a rok. Otočenie Zeme okolo rotačnej osi trvá
deň , obehnutie Zeme okolo Slnka trvá rok. Oba tieto pohyby Zeme vnímame ako
zdanlivý pohyb oblohy. Ani rotácia Zeme okolo svojej osi , ani pohyb Zeme okolo
Slnka – sa však nedejú celkom pravidelne. Nepravidelnosti v pohybe
Zeme sa však premietajú aj do zdanlivého denného pohybu oblohy a spôsobujú
, že zdanlivé pohyby Slnka a hviezd na oblohe – neumožňujú merať čas
presne....Rotácia Zeme poskytuje
dva typy času – s l n e č n ý a h
v i e z d n y – to je
závislé od toho – či sa rotačný pohyb Zeme vzťahuje na Slnko , alebo – na
hviezdy .Pre občiansky život je vhodnejší čas odvodený zo zdanlivého
pohybu Slnka po oblohe – ktorý má priamy vzťah k striedaniu dňa
a noci. Naopak – na vyhľadávanie hviezd a iných nebeských telies – je
výhodnejší hviezdny čas – lebo súvisí s ich pohybom po oblohe.
Miestny pravý slnečný čas – je odvodený od zdanlivého pohybu
Slnka po oblohe. Jeho jednotkou je tkz. Pravý slnečný deň – čo
je časový interval , ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi
Slnka miestnym poludníkom. Avšak rýchlosť pohybu Zeme okolo Slnka sa počas
roka mení...preto sa Slnko po oblohe počas roka nepohybuje stále rovnakou
rýchlosťou. Pravý slnečný čas teda
neplynie rovnomerne a pre občiansky život sa nehodí. Čas
ktorý plynie rovnomerne je tkz. Miestny
stredný slnečný čas – jeho jednotkou je Stredný slnečný deň – tento je rovnako definovaný , ako
pravý slnečný deň – iba – namiesto pravého
Slnka – necháme miestnym poludníkom prechádzať zdanlivé Slnko , ktoré sa
po svetovom rovníku pohybuje rovnomerne...
Miestny hviezdny čas – definujeme pomocou jarného bodu. Tým dostávame veľmi
presný jednoduchý vzťah – medzi miestnym hviezdnym časom a rektascenziou telesa - potom miestnym poludníkom prechádzajú telesá,
ktorých rektascenzia sa rovná práve miestnemu hviezdnemu času. Jednotkou hviezdneho času je – hviezdny
deň. Je to čas , ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi
hornými prechodmi jarného bodu miestnym poludníkom. Jarný bod v dôsledku
gravitačného pôsobenia Slnka , Mesiaca a planét – mení svoju polohu medzi
hviezdami. Ak necháme miestnym poludníkom prechádzať pravý jarný bod – hovoríme
o pravom hviezdnom dni...v
prípade stredného jarného bodu ( do úvahy berieme iba precesiu ) – hovoríme o strednom hviezdnom dni. Rozdiely
medzi nimi sú však nepatrné – činia iba
0,0084 s.
Zem sa na svojej
ceste okolo Slnka pohybuje v smere – proti dennému pohybu oblohy – teda od
západu – na východ. To zapríčiňuje , že stredný slnečný
deň je v priemere o 4 minúty ( presne 3 minúty 56,55536 s ) dlhší ,
ako stredný hviezdny deň.
Za
zmienku stoja ešte kategórie takzvaného „Pásmového času“ „Svetového času“ ako
aj nám známeho „Stredoeurópskeho času“.
Pásmový čas – je miestny stredný slnečný čas na 0.
stupni a každom ďalšom 15. Stupni zemepisnej dĺžky. Zaviedli ho
v roku 1884 , z čisto praktických dôvodov , pretože každý poludník na
zemskom povrchu – má svoj vlastný miestny stredný slnečný čas. V každom zemepisnom pásme širokom 15
stupňov (= 1 hod.) sa okolo každého
pásmového poludníka používa rovnaký pásmový čas. Rozdiel medzi každým
susedným pásmom je 1 hodina – smerom na východ – sa počíta s kladným
znamienkom , na západ – so záporným znamienkom. Pásmový čas sa používa v bežnom živote a ukazujú ho naše
hodiny.
Svetový čas- UT( Universal Time) – zodpovedá
miestnemu strednému slnečnému času na 0.
Stupni (Greenwichský poludník) zemepisnej dĺžky. Začína sa počítať od
polnoci.
Stredoeurópsky čas – SEČ je miestny stredný slnečný čas – na 15 stupni východnej zemepisnej dĺžky.
Používa sa na celom území našej republiky.
Letný čas – je umelo posunutý čas
v jarných a letných mesiacoch – oproti pásmovému času – o 1
hodinu dopredu. V letnom čase vidíme všetky úkazy na oblohe
o posunutý časový interval (1hod) neskôr , ako v príslušnom pásmovom
čase.
Efemeridový čas (ET)- tento čas súvisí s teóriou
pohybu Zeme okolo Slnka...Základnou
jednotkou ET je tropický rok v začiatočnej
epoche (Nulový bod ET): 1,5 január 1900. Jeho dĺžka je 365,24219879 dňa.(
365,2422 ) V súvislosti s dňa obsahom nášho článku –je najdôležitejší
!!!.
ASTRONOMICKÉ A FYZIKÁLNE ÚDAJE
O ČASE – CELKOVÉ ZHRNUTIE: (deň , mesiac , rok )
- Pravý hviezdny deň (vzhľadom na prechod
stredného jarného bodu poludníkom) =
86164,O93 s
-Siderický deň ( vzhľadom na fixnú hviezdu) =
86164,101 s
Občiansky deň = 864OOs
-Drakonický mesiac ( vzhľadom na uhol dráhy Mesiaca) =
27,21222 dňa
-Tropický mesiac ( vzhľadom na jarný bod ) = 27,32158 dňa
-Siderický mesiac ( vzhľadom na danú hviezdu) =
27,32166 dňa
-Anomalistický mesiac ( vzhľadom na perigeum Mesiaca) = 27,55455 dňa
-Synodický mesiac ( od novu – k novu ) = 29,53059 dňa
-Tropický rok ( vzhľadom na stredný jarný bod) = 365,2422 dňa
!!!!!
-Gregoriánsky rok = 365,2425 dňa
-Juliánsky rok = 365,2500 dňa
-Siderický rok ( vzhľadom na danú hviezdu) = 365,2564 dňa
-Anomalistický rok ( vzhľadom na perihélium dráhy
Zeme)= 365,2596 dňa
-Lunárny rok ( je 12 synodických mesiacov) =354,36706 dňa
No
a takto „ vyzbrojený“ základnými
poznatkami astronómie , týkajúcimi sa problematiky času a samozrejme –
z neho plynúceho delenia času na
väčšie celky (čím bol kalendár ako taký aj definovaný) – môžeme sa zamerať na
onen článok Dr.Z.Bochníčka – publikovaný v istom – dnes neznámom časopise.
Tu je jeho plné znenie:
„ Už v najstarších dobách ,
keď ľudia začali usmerňovať svoju činnosť, ukázala sa potreba nejakým spôsobom
merať čas. Príroda sama udávala základnú
časovú mieru: striedanie dňa a noci. Počítaním dní sa potom určovali
dlhšie časové obdobia. No prekážkou bolo to , že primitívny človek nevedel
rátať. Číslo 10 bolo hranicou – ku
ktorej pred niekoľkými tisícročiami siahali jeho matematické schopnosti. Aj
dnes žijú vo vnútri Afriky niektoré kmene trpaslíkov , ktoré rozoznávajú iba
tri čísla – jeden , dva a mnoho. Usudzujeme , že v dávnych časoch ,
bolo veľmi ťažko narátať napríklad do tridsať. Našťastie existuje prírodný úkaz , ktorý tieto ťažkosti odstraňuje:
je to Mesiac, ktorého meniaci sa tvar je dostatočne zreteľný , aby sa podľa
neho dalo určiť – aby sme tak povedali –dátum. Tento úkaz ľudia
v v pradávnych dobách tiež využili. Na počiatku kultúry takmer
všetkých starovekých národov , stretávame sa s mesačným kalendárom.
No – mesačný kalendár - hoci sa dá počítať
priamo na oblohe , nie je vhodný pre hospodárstvo , keďže príroda sa neriadi
mesačnými fázami , ale postavením Slnka – teda takzvaným –
slnečným rokom. Človek potreboval vedieť – kedy má siať obilie a začať
rôzne iné práce , ktoré závisia od prírody a nie od okamžitého stavu
počasia. Veď počasie je prvkom veľmi premenlivým a zo skúsenosti dobre
vieme , že často býva počasie na jar ako v zime a inokedy zase
v zime ako na jar. Nás takéto výkyvy počasia nezmýlia. Ale čo mohol
robiť primitívny človek ? Trvalo dlho , kým prišiel na to , že jediným
spoľahlivým meradlom všetkých zjavov v prírode , je striedanie ročných
období. Neznáma však zostávala dĺžka roku.
Azda
je nám divné , že ľudia nevedeli – aký je rok dlhý. Keby sme však mali určiť
trvanie roku z pozorovaní v prírode , bola by to aj dnes ťažká úloha.
Tým ťažšia bola pre našich predkov. Prvý
národ , ktorý poznal pomerne presne dĺžku roku – boli Egypťania. Život Egypta sa sústredil do nílskeho údolia
,úrodnej oblasti , ktorú každý rok zúrodňovali záplavy rieky Nílu. Tieto
záplavy vznikajú po letných dažďoch na
hornom toku Nílu. Ich počiatok je v každom roku veľmi pravidelný –
pohybuje sa v rozpätí iba troch dní. Určiť dátum – kedy začne Níl
stúpať a zaplaví celé údolie , bolo pre
starých Egypťanov životne dôležité. Ich učenci , ktorí mali za úlohu
tento dátum zavčasu ohlásiť , čoskoro vypozorovali , že záplavy prichádzajú
vždy niekoľko dní po prvom východe
jasnej hviezdy Síria pred Slnkom (ide o tkz. Heliaktický východ ,
podľa nášho kalendára – 24 Júla). Keď
pozorovali tento úkaz celé desaťročia , zistili- že sa tak deje vždy za 365 dní
– teda za jeden rok. Takto sa podarilo starým Egypťanom určiť dĺžku roku. A skutočne – už v roku 4236 pred
naším letopočtom – bol vydaný faraónsky dekrét , ktorý nariadil všeobecné
užívanie slnečného roku o 365 dňoch. Dnes vieme , že „tropický rok“ – počas ktorého sa vystriedajú všetky
ročné obdobia – netrvá 365 dní – ale 365 a štvrť dňa. Niekto by sa
domnieval , že štvrtina dňa je bezvýznamná – no nie je to tak. Táto štvrtina
vzrastie za 4 roky na jeden deň a za 40 rokov – na 10 dní a za 120
rokov – na 3O dní – to znamená – na jeden kalendárny mesiac. A rozdiel
jedného kalendárneho mesiaca , sa už v prírode dá veľmi dobre poznať.
Môžeme namietať , že 120 rokov nikto nežije. Ale štáty trvali oveľa dlhšie ,
než 120 rokov. Okrem toho , vývin v staroveku bol značne pomalší než dnes. Pre ríšu faraónov –
100 rokov takmer nič neznamenalo. A raz vydané nariadenie o užívaní
roku s 365 dňami , bolo nedotknuteľné a dodržiavalo sa
s posvätnou úctou. Takto sa za
stáročia stalo , že kalendár štátny a kalendár prírodný sa značne
rozchádzali. Z toho vzniknuté rozpory si vynútili , aby v záujme
ľudskej spoločnosti – bola určená skupina učencov , ktorí by podľa presných
astronomických pozorovaní – uviedli do súladu kalendár štátny a kalendár
prírodný a aby stále dozerali na správne dodržiavanie nového kalendára.
Takto už v druhom tisícročí pred
našim letopočtom sa stretávame v Egypte so znalosťou presnej dĺžky roka
(365 a jedna štvrtina dňa) Túto štvrtinu dňa Egypťania nevkladali
pravidelne každý štvrtý rok ako prestupný deň , ale ich kňazi si ju ponechávali
pre voľnú dispozíciu a v dlhších časových obdobiach menili dĺžku roku
nielen tak , aby zodpovedala skutočnému
času v prírode , ale často tiež tak ,ako to vyhovovalo politickým alebo
hospodárskym potrebám. No pritom mali
Egypťania kalendár celkove vo výbornom poriadku.
Toto by sme asi nemohli povedať
o Rimanoch , tí
boli známi veľkým neporiadkom v kalendári , v ktorom sa nakoniec nik
nevyznal. Až keď sa stal rímskym imperátorom
Galus Julius Caesar – bola zavedená nová úprava kalendára , ktorú ne jeho
príkaz vypracoval alexandrijský hvezdár Sosigenes v roku 46 pred našim
letopočtom. Podľa tejto úpravy sa
jednak vložili do rímskeho kalendára chýbajúce dni , aby sa uviedli kalendárne
dáta do súladu s prírodou , jednak sa mali používať vždy tri roky
o 365 dňoch a štvrtý rok mal byť prestupný o 366 dňoch.
Prestupný deň sa mal vkladať ako posledný deň v roku , čo podľa rímskeho
kalendára bolo koncom februára. Túto
jednoduchú a rozumnú reformu Rimania prijali s odporom a rok 46
– keď Caesar reformu uzákonil , označili za rok zmätkov. Tak sa zrodil kalendár
pomenovaný k Caesarovej pocte – kalendár juliánsky. Rimania počítali roky
od založenia svojho hlavného mesta.
Kresťania – sprvu prevzali rímsky kalendár
s jedinou zmenou – pohanské slávnosti nahradili kresťanskými
sviatkami. No čoskoro kresťania navrhli vo vtedajšom
stredisku učenosti – v Alexandrii – aby sa roky rátali od nejakej
významnej udalosti – napríklad – od stvorenia sveta. Podľa údajov
v Biblii , domnievali sa , že svet bol stvorený 29. Augusta 5503 pred našim letopočtom , ktoré číslo neskôr opát
Panodorus opravil na 1. September 5509 p.n.l. Počítanie rokov
od tohto dňa nazývame alexandrijským svetovým počítaním. Podľa alexandrijskej éry – je teda rok 1954
– rokom 7463 od stvorenia sveta. V roku 527 p.n.l. navrhol opát
Dionysius Exiguus , aby sme rátali roky od narodenia Krista , ktoré podľa neho
pripadá na 25 marec roku 753 rímskeho kalendára „ab urbe condita“ (od založenia
hlavného mesta) Dátum - 25 marca
však nebolo prijaté s úplným súhlasom , vyskytli sa mnohé iné dáta. Ani
rok nie je presný. Už Kepler upozorňoval , že Exiguus sa pravdepodobne zmýlil
o 5 rokov.
Juliánsky rok trvá teda presne 365
a štvrť dňa – v desatinných číslach – 365,25 dní. Skutočný – tropický
rok , ako ho podľa presných pozorovaní zmerali hvezdári – trvá 365,2421988 dní
a je teda o niečo kratší. Rozdiel
0,0078 dňa narastie
na 1 deň za 128 rokov. Na konci
stredoveku už tento rozdiel robil 10 dní a bol pozorovateľný. Najmä
cirkev s tým mala ťažkosti , lebo veľkonočná nedeľa mala pripadnúť na prvú
nedeľu po prvom úplnku po jarnej rovnodennosti 21. Marca. Podľa juliánskeho kalendára sa dátum
21.marca stále posunoval k letu –
lebo , ako sme už uviedli – juliánsky rok je trochu dlhší , než rok tropický.
Až pápež Gregor XIII. na návrh bratov
Luigiho a Antónia Lilio – pápežskou bullou z 1.3. 1582 nariadil
radikálnu reformu. Podľa nej sa roku 1582 – po 4. Októbri počítalo hneď – 15.
Októbra. Tým sa dosiahlo to , aby
jarná rovnodennosť pripadla opäť na 21. Marec. Ďalej – podľa tejto reformy –
aby sa odstránil prebytočný 1 deň za každých ďalších 128 rokov – roky
označujúce celé storočia – teda 17OO ,
1800 sa nemajú počítať ako prestupné a len storočia , deliteľné bez zvyšku
číslom 400 sa ponechajú prestupným. Tak sa dosiahne priemernej dĺžky
gregoriánskeho roku 365,2425 dní , čo oveľa lepšie súhlasí so skutočným rokom
tropickým o dĺžke 365,2422 dní. Rozdiel ktorý predstavuje 26 sekúnd ,
narastie na jeden deň až za 3345 rokov.
Túto
tkz. Gregoriánsku reformu prijali do roka
vo všetkých európskych krajinách , spadajúcich do sféry vplyvu rímskej cirkvi.
Protestantské krajiny – prijali gregoriánsku reformu neskôr – napríklad –
Nemecko v roku 1750. Gregoriánsky kalendár dnes používajú na celom
svete a ostatné kalendáre ( židovský , mohamedánsky a pod.) majú už
iba formálny význam a použitie v náboženstve.“
Dr. Záviš Bochníček
V tejto
fáze skúmania historických udalostí a krokov – vedúcich nakoniec
k dnešnému vnímaniu vzniku kalendára , nemožno obísť ešte jeden fenomén
času. Tento sa vzťahuje na takzvaný -Juliánsky
dátum. JD umožňuje počítať dni bez ich delenia na
mesiace a roky. Základ JD tvorí juliánska perióda , ktorej dĺžka je
7980 rokov. Zaviedol ju francúzsky matematik Joseph Justus Scaliger (1540-1609)
v roku 1583. Traduje sa , že Scaliger nazval svoju periódu na počesť
svojho otca , ktorého kresťanské meno bolo Július. No Scaliger sám vo svojej
práci uvádza , že ju pomenoval juliánskou preto , lebo dni sa počítajú podľa
juliánskeho kalendára. Juliánska perióda nebola vybraná náhodne. Je súčinom čísiel 28 , 19 a 15 .
(28x19x15=7980) Obsahuje teda 28 ročný
slnečný cyklus , 19 ročný Metonov mesačný cyklus a 15 ročný cyklus
rímskej indikcie. Ak tieto údaje
prevedieme do zrozumiteľnej reči – dozvieme sa , že po uplynutí slnečného cyklu
28 rokov sa poradie dní v mesiaci vracia na rovnaké dni v týždni
a po uplynutí mesačného cyklu 19 rokov – pripadnú fázy Mesiaca na rovnaké
dni mesiaca. Po uplynutí rímskej indikcie , sa v rímskom impériu vyberala
zvláštna daň. Domnievam sa , takzvaný
Metonov cyklus si zaslúži trochu viac pozornosti. Je to obdobie 19 rokov s 235 mesiacmi , navrhnuté na kalendárne
počítanie v starom Grécku. V 5.storočí p.n.l. , grécky astronóm Meton
dokázal , že na 19 rokov (6940 dní) pripadne 235 synodických mesiacov. Rozdelil
ich na 110 mesiacov – po 29 dní
a 125 mesiacov – po 3O dní. Dvanásť , alebo trinásť mesiacov tvorilo jeden
rok , 19 rokov – jeden cyklus. Poradové číslo roku v Matonovom
cykle ( 1-19) – sa nazýva „zlaté
číslo“.. Názov spájajú niektorí autori s tým , že Matonov cyklus
bol zaznamenaný v Minervinom chráme v Aténach zlatými písmenami , na
čiernom mramore. Iní zase tvrdia , že sa spájal so zvykom mníchov – zapisovať
toto číslo do kalendára zlatými písmenami. Známy bol však tento cyklus oveľa
skôr – v 3. Tisícročí pred n.l. ho poznali v Číne – pod názvom „
čong“
Juliánsky
dátum teda umožňuje zistiť dni
v týždni , číslo slnečného kruhu , zlaté číslo a indikciu. Ak
napríklad delíme juliánsky dátum príslušného dňa – k 12 hodine UT(svetového času – čo je celočíselná
časť JD) – číslom 7 , zvyšok určí
o aký deň ide. Ak zvyšok je 0 , deň
je pondelok , potom 1= utorok ,
2 = streda , 3= štvrtok , 4= piatok , 5 = sobota ,6 = nedeľa. Juliánska
perióda má však aj inú veľmi dôležitú vlastnosť – počíta dni nepretržite za
sebou od počiatočného dátumu , bez delenia na roky. Preto sa veľmi dobre
uplatní najmä v astronómii a chronológii. Čo je obzvlášť zaujímavé – deň v juliánskom
dátume sa začína napoludnie. Juliánsky dátum si zachoval starý astronomický
začiatok dňa , ktorý – až do 1.januára 1925 – bol o 12 hodine napoludnie. Len pre zaujímavosť –juliánsky dátum 1.
Januára 2OO9 , o 0 hod UT bol 2 454 832,5 dňa. Ak by nás
zaujímalo - aký bol práve vtedy deň – potom platí – k 12 hodine UT
(svetového času – ide o celočíselnú časť JD ) - bol juliánsky dátum
2454832 dňa a (2454832:7=350690,2857 , čo je – zaokrúhlené na jedno desatinné miesto 350690,3) -
zvyšok je číslo 3 – čo znamená , že týmto dňom bol štvrtok. Ako ďalší príklad výpočtu , si uveďme tento – Aký JD pripadal na 21.3.1986 napoludnie
svetového času? Z tabuľkovej časti „Encyklopédie astronómie“ sa dá vyčítať
, že v roku 1986 – 0 marec - je
Juliánsky dátum 24 4649O dní a 23 marca bude (24 46490+21=) 2 446 511,0
dňa .
Som
presvedčený o tom – že ideálnou „
čerešničkou na torte“ pri našej snahe skúmania koreňov vzniku kalendára v roku 2012 – je fascinujúci
a tajomný – M a y
s k ý k a l e n d á
r.
Aj pri „ ceste skúmania „ tohto kalendára , som si za
východiskový bod zvolil rovnakú metódu , ako pri hľadaní koreňov vzniku
kalendára ako takého – iba , že s tým rozdielom , že údaje o ňom
čerpané , nie sú tak starého dátumu a naviac – aj autor je viac , či menej
známy. Nuž – tu je prepis , (aj keď mierne upravený a skrátený) ďalšieho
z mojich „dokumentov“ obsah ktorého
ma mimoriadne zaujal , no a preto ho aj vo svojom blogu chcem prezentovať.
„ Mayský kalendár je dnes predmetom intenzívneho
záujmu tisícov ľudí , centrom pozornosti je predovšetkým magický dátum 21.december 2012. Tvrdí sa , že po tomto dátume sa všetko zmení
.Vzhľadom na kultúrne dedičstvo , zahrňujúce tisíce pyramíd a chrámov
a hlavne – kalendárom – ktoré preukázali svoju astronomickú presnosť , je
mayská tradícia považovaná za mýtický kľúč Korytnačieho ostrova. Mayské
chápanie času, ročných období a cyklov , preukázalo svoju obsažnosť
a dômyselnosť. Mayovia poznajú sedemnásť odlišných kalendárov ,
z nich niektoré presne mapujú časové obdobia v rozpätí presahujúcom
desať miliónov rokov. Pán Carlos Barios sa narodil v španielskej rodine ,
na guatemalskej vysočine El Altiplano. Ich dom je v Huehuetenango , kde
sídli mayský kmeň Mam. Spoločne s ďalšími Maymi a inými strážcami
tradícií – nesie i klan Mam časť starých tradícií Korytnačieho ostrova. Sú strážcami času ,
špecialisti na pradávne , mimoriadne presné , prvotriedne a významné
kalendáre.
Pán
Barios je historik a antropológ. V 12-tich rokoch svojho života ,
začal študovať u myiských starších – strážcov pradávnych tradícií. Vo
svojich 25-tich rokoch sa stal Ajgˇij, -jedným z obradných kňazov
a duchovných vodcov Orlieho klanu.
Pred rokmi bol so svojim bratom Gerardom zasvätený do tajov mayských
kalendárov. Študoval u mnohých mayských učiteľov a spolu
s bratom Gerardom sa stretli a hovorili s takmer 600 mayskými
staršími , aby si rozšírili vedomosti. „
Antropológovia navštevujú chrámy , študujú nápisy , ale nečítajú tieto znaky
správne a o Mayoch píšu pútavé historky , ktoré sú len výplodom ich
obrazotvornosti“ ...iní píšu
o proroctvách Mayov a tvrdia , že podľa nich sa svet skončí
v decembri 2012. Mayskí starší sú stým rozhnevaní. ..Svet neskončí. Bude len premenený.
Domorodé kalendáre vedia presne interpretovať len oni sami a nikto iný“
Pán
Barios priniesol na míting do Santa Fé mayský výpočet histórie , budúcnosti Ameriky a zbytku
sveta , vrátane behu udalostí od dnes – až do zimného slnovratu 2012.
Kalendár – ktorý od roku 1987 magicky
priťahuje veľkú pozornosť sa volá Tzolk
in. Odkazuje na predchádzajúce veky a riadi sa cyklom Plejád a je
považovaný za posvätný. Pomocou pôvodných kalendárov sledovali domorodci dôležité body zvratov
v dejinách. Napríklad – tí , čo kalendáre študovali – identifikovali
dôležitý dátum Jeden rákos – Ce Acatal-
ako mu vravia Mexičania , ako deň –
v ktorom bol prorokovaný návrat významného predka „ ktorý priletí ako motýľ „... Podľa nášho kalendára korešponduje dátum –
Jeden rákos – s Božím hodom 21.apríla 1519 – čo je deň kedy Hernando
Cortéz s loďstvom priplával od
východu do Mexika , na miesto , ktoré sa dnes volá Vela Cruz. Keď sa
španielske lode blížili k pobrežiu , domorodci ich očakávali
a pozorovali , ako sa pohybujú. Vlajúce
plachty lodí skutočne pripomínali krídla motýľov , letiacich nad hladinou
oceánu. Takto sa začala nová éra , obdobie ktorej predvídali kalendáre. Mayovia toto obdobie volajú „ Deväť
Bolomik“ – čiže – „Deväť pekiel“ – rozdelených do periód po 52 rokov. Hneď
na začiatku týchto 9 cyklov , bola
domorodcom odňatá zem i sloboda. Zavládli nemoci a krutosť. Éra započatá Cortézovým príchodom trvala až
do 16.8.1987 – čo je dátum , ktorý domorodci nazývajú „Počiatok harmonického
zblíženia. Milióny ľudí sa pripojili k ceremóniám na posvätných
miestach s prosbou o hladký prechod do novej éry sveta „ Piateho slnka“ Konštatuje sa , že od toho dňa
až dodnes Mayovia prežili dobu , kedy pomaly a neúprosne zanikla pravá
ruka materialistického sveta. Dnes sme podľa Mayského kalendára na vrchole éry
, po ktorej nastúpi poriadok a ľudia budú žiť v harmónii
s matkou Zemou. Dnes už nežijeme vo svete štvrtého slnka , ale do sveta
piateho slnka sme sa ešte nedospeli. Toto
je medziobdobie v očakávaní doby prechodu. Tento prechod bude sprevádzaný
kolosálnou , globálnou konvergenciou , deštrukciou prostredia , sociálnym
chaosom , vojnou a postupnými zmenami Zeme. Všetko je zaznamenané
prostou , špirálovou matematikou mayských kalendárov. Táto zmena zmení všetko.
Mayskí strážcovia dňov pozerajú na
21.12.2012 – ako na dátum znovuzrodenie – ako na počiatok sveta „Piateho slnka“ Je to počiatok novej éry označený bodom , keď Slnko
prekríži galaktický rovník a Zem sa postaví na účiarie s centrom
galaxie. Pri svojom východe 21.12.2012
Slnko – po 26 000 rokoch ( čo predstavuje nám už viac či menej známi proces precesie
–kolísavého pohybu zemskej osi)
opäť yyjde v konjunkcii priesečnice
Mliečnej dráhy a roviny ekliptiky - čo je na oblohe charakterizované – veľkým krížom
z hviezd a planét. Tento kozmický kríž je stelesnený
v posvätnom Strome života , pripomínanom v rámci všetkých duchovných
tradícií sveta. Mayskí pozorovatelia vravia ,že toto postavenie voči srdcu
galaxie – otvorí v roku 2012 kanál
kozmickej energii , ktorá pretečie Zemou , očistí ju a spolu s ňou
všetko , čo na nej žije – pozdvihne na vyššiu úroveň vibrácií. Tento proces
už začal , zmeny sa zrýchľujú a budú sa stále zrýchľovať. Pokiaľ ľudia na
Zemi dokážu do tohto dátumu navodiť priaznivý stav , bez toho , že by pritom
nejako zničili Zem – pozdvihneme sa spolu s ňou na novú – vyššiu úroveň...
V kalendári dátum zimného
slnovratu roku 2012 – neoznačuje koniec sveta – ako zo senzáciechtivosti písalo mnoho
nezasvätených...Jediní znalí – sú domorodí starší , poverení udržiavaním tradície.
„ Ľudstvo pretrvá – ale bude iné „ .Hmotné
hodnoty sa zmenia a tak budeme mať príležitosť- stať sa ľudskejšími“
Žijeme v najdôležitejšej epoche – zaznamenanej v mayských kalendároch
a proroctvách...Súčasná ekonomika
je len fikcia –prvé obdobie 5 –ročného prechodu –od augusta 1987 – do augusta
1992 – bolo začiatkom zániku materiálneho sveta . Potom sme až do dneška
postupovali stále hlbšie do fáze prechodu a mnohé zdroje finančnej
stability sú už vlastne duté. Banky sú
oslabené . Toto je chúlostivý okamih , mohli by sa globálne zrútiť , ak
nedáme pozor. Jednou z kritických periód bol október a november 2002.
Ak by sa vtedy banky zrútili – boli by sme nútení spoľahnúť sa len na Zem a naše
schopnosti. Ak upadnú peňažné systémy do chaosu , musíme sa spoliehať na náš
priamy vzťah k Zemi – aby sme od nej získali jedlo a prístrešie.
Hladina vody v oceánoch bude stúpať...žijeme vo svete dvoch polarít. Deň
a noc , muž a žena , pozitívne a negatívne. Svetlo i tma sa vzájomne potrebujú a sú v rovnováhe.
Temná ľudská stránka však získala prevahu , je veľmi silná a je celkom
jasné – čo chce. Títo ľudia majú svoju
víziu , držia sa svojich priorít a hierarchie hodnôt. Snažia sa mnohými
spôsobmi o to , aby sme sa v roku 2012 – nemohli spojiť so špirálou
Piateho sveta. Všetci – na strane svetla
si myslia , že sú tí dôležitejší a že i vlastné či skupinové chápanie
pravdy je kľúčové... hlavnou silou starého rozpadajúceho sa Štvrtého sveta je materializmus. Nechcú
na tom nič meniť...Temná moc končiaceho Štvrtého sveta – nemôže byť zničená
alebo prekonaná silou. Na to je príliš odolná..
Nasledujúca éra Piateho slnka znovu obráti pozornosť
k najprehliadanejšiemu prvku. Pokiaľ v minulom období dominovali len
4 tradičné elementy – zem , vzduch , voda a oheň – bude k nim
v dobe Piateho slnka musieť byť vrátený aj ten piaty : éter. Slovník definuje éter ako myslenú pralátku , vyplňujúcu
horné regióny priestoru nebies. Éter je médium – prestupujúcim celým vesmírom ,
prenáša vlny energie v širokom rozsahu frekvencií – od mobilného telefónu
– až po ľudskú auru... Éter – základný
prvok Piateho slnka – je suverénna
nehmotná substancia , o nič menej skutočná než drevo , vietor ,
plameň , kameň či mäso. V kontexte
s éterom je možná existencia syntézy polarít. Potom v ľuďoch už nikdy
nebude žiadna temnota či svetlo – ale povznášajúce splynutie...
Podľa
Bariosa – nastal pre ľudstvo i Zem rozhodujúci , závažný okamih. „Každý
jednotlivec je dôležitý. Ak si bol zrodený do tohto obdobia ,máš tu duchovnú
prácu , potrebnú k vyváženiu planéty.
Mayskí starší – otvorili dvere dokorán , aby do ich sveta mohli vstúpiť
aj iné rasy a vypočuť si posolstvo ich tradícií. Mayovia vždy poznali , uznávali
a rešpektovali ľudí iných rás a farieb pleti a iné duchovné
systémy. Vedia –že osud mayského sveta súvisí s osudom celej planéty.“
Najväčšia múdrosť tkvie v jednoduchosti. Láska , rešpekt , tolerancia ,
súcit , vďačnosť , odpustenie – nie je to komplikované. Za skutočné vedomosti
sa neplatí. Sú zakódované v našej DNK.
Všetko čo potrebujeme je v nás.“ Všetci veľkí učitelia to vedeli
a hovoria to už od začiatku „
Autorom článku je mne neznáma – Daniela , ktorá ho spracovala podľa
predlohy J. Chvátala
V tejto časti nášho bádania po historických koreňoch vzniku kalendára sa však opäť vráťme späť - do doby a krajiny jeho predpokladaného vzniku - do starovekého Egypta. Skúmajúc obrázok z titulnej strany o ktorom jeho autor tvrdí , že predstavuje najstarší zachovaný kalendár , som si okamžite spomenul na knihu môjho obľúbeného autora V. Zamarovského - " Bohovia a králi starého Egypta" v ktorej podobná postava ženy je prezentovaná ako bohyňa neba - Nut. V. Zamarovský - na strane 237 tejto knihy doslova píše:
" NUT - bohyňa neba a samo nebo , Rodička bohov ,a Pani západu. Zosobňovala nebo , či skôr nebeskú klenbu , tak ako aj jej manžel GEB zosobňoval Zem. Podľa pradávneho mýtu , ktorého obraz sa zachoval v " Textoch z pyramíd" zo Starej ríše - tvorila s Gebom prvú dvojicu bohov , čo sa objavila na svete , bola aj matkou boha Slnka - Rea (jednou z mnohých". Toto postavenie si však neudržala a časom poklesla i s Gebom na dvojicu bohov tretej generácie. Kňazi z Ona totiž "poznali a uznali" , že prvým a najvyšším bohom bol stvoriteľ sveta Atum , ten mal potom dvoch potomkov - boha vzduchu Šova a bohyňu vody Tefnutu a až z ich spojenia sa zrodila Nut s Gebom. K týmto piatim bohom , ktorí zosobňovali základné elementy sveta - pripojili potom štyroch ďalších - Gebove a Nutine deti - Usira s Esetou a Setucha s Nebthetou. Tak vzniklo Onské Devätoro bohov , do ktorého sa začlenil aj boh RE , lebo bol "bytostne totožný" s Atumom...
Nech už bola Nut hocako vznešenou bohyňou , nemala to vo svojich mladších rokoch ľahké...Problémy mala už pri vydaji, okrem jej otca Šova a deda Atuma , neexistoval na svete iný muž - ako jej brat Geb a tak sa rozhodla , že si ho vezme. Proti tomu sa však postavil Šov , hoci manželstvo medzi súrodencami , nebolo v kruhoch egyptských bohov ( ani panovníkov) niečim nezvyčajným...Keď ho Nut neposlúchla - hrozne ju preklial - vraj nech zostane bezdetná. Použil pritom dlhú a slávnostnú formulu predpísanú pre kliatby. Okrem iného povedal , že " neporodí ani v jednom dni ani v jednom mesiaci roku , čo ich existuje" Toho sa Nut chytila a príležitostne vyzvala boha Mesiaca Thovta , aby s s ňou zahral v kocky.
Kde sa vzal tak z ničoho - nič boh Thovt - legendy a mýty nevysvetlujú - zato však presne vedia - o čo s ním Nut hrala - o jeho strieborné svetlo. Thovt ho nedal do hry pochopiteľne celé a naraz , ale len po kúštičkoch. a ako prehrával - kúštik po kúštičku pridával. Keď napokon Nut svoje výhry spočítala - zistila , že vyhrala celú "dvaasedemdesiatinu" mesačného svetla. Ihneď ju premenila na päť dní a v každom z týchto dní - ktoré v čase vyslovenia Šovovej kliatby neexistovali - porodila jedno dieťa: najprv Usira , potom Setucha , nato Esetu a Nebhetu t.j. deti , ktoré uznali za jej vlastné aj kňazi z Onu. Piateho dňa porodila vraj aj ešte boha Hora , avšak toho jej väčšina kňazov neuznala a pripísala ho za syna jej dcére Esete. No tak , či onak -týchto päť dní už v egyptskom kalendári zostalo - predtým mal totiž rok iba 360 dní.
Aj na Mesiaci zostali stopy po Nutinej hre s Thovtom. Kúsky svetla , ktoré Thovt prehral - mu dodnes chýbajú a javia sa ako tmavé škvrny na jeho tvári. Keď Nut šťastlivo prekonala tieto ťažkosti - čakali ju ďalšie. Jej mladší syn Setuch vyrástol na stelesnené zlo a nakoniec sa dopustil strašného zločinu - zavraždil Usireho , ba čo viac - rozsekal jeho telo na kúsky a rozhádzal ich po celom Egypte...Avšak - ani Nutino manželstvo s Gebom nedopadlo dobre. Stále sa pre všetko hádali , ako dajakí manželia z rodu smrteľných ľudí...preto rozhodol sa ich otec Šov - že ich od seba oddelí. Keď už to raz s nimi nemohol vydržať - vložil sa medzi nich - a to doslova - a vyzdvihol Nutu až k samej oblohe. Od tých čias je medzi Gebom a Nutou - čiže - medzi zemou a nebom vzduch - t. j. Šov. Nutino telo vytvára oblúk nebeskej klenby.
Nut je teda " ďaleko od zeme ...a obopína celú zem a všetky veci na nej svojimi údmi " - ako môžeme čítať z "Textov z pyramíd" Pritom "hlavu má na západe" a tú druhú časť tela - tam , kde vychádza Slnko" Sama totiž " každý deň ráno Slnko rodí" to potom putuje jej telom , načo " večer zapadá medzi jej ramená a vchádza do jej úst" Presne to isté sa deje aj s hviezdami , ktoré sa v noci trblietajú na jej tele , alebo plávajú v člnkoch pod jej bruchom...
Zobrazovali ju vždy v ľudskej podobe - a to väčšinou - ako zosobnenú nebeskú klenbu , čo sa špičkami prstov na rukách a na nohách dotýka zeme. Nutiných vyobrazení poznáme veľmi mnoho- z nástenných reliéfov , z plastických ozdôb na sarkofágoch a malieb na rakvách i z kresieb na papyrusoch. Na všetkých vyzerá neobyčajne pôvabne. Často ju ťažko rozoznať od svojej dcéry Esety. Bespečne sa však dá identifikovať najmä podľa toho - že stojaca , alebo sediaca - má na hlave guľatú nádobu - čo je hieroglifický znak jej mena.
Záverom si skúsme porovnať obrázok vpravo - hore - s obrázkom z úvodu tohoto článku o hľadaní koreňov vzniku kalendára. Aj keď sa na pôvodnom obrázku v popise nehovorí - čo prestavuje , alebo - koho predstavuje - do oblúka prehnutá postava , ktorá je zrejme ženou - je naprosto jasné , že ide o bohyňu neba - Nut. Pokračujme opäť slovami z diela V Zamarovského " a pozorne sledujme vedľajší obrázok: Nut je teda ďaleko od zeme...a obopína celú Zem a všetky veci na nej - svojimi údmi...pritom - hlavu má na západe a tú druhú časť tela tam , kde vychádza Slnko...sama totiž , každý deň ráno Slnko rodí - to potom putuje je telom - načo večer zapadá medzi jej ramená a vchádza do jej úst" Presne to isté sa deje aj s hviezdami , ktoré sa v noci trblietajú na jej tele , alebo - plávajú v člnoch pod jej bruchom. Je teda naprosto jasné , že postava na obrázku je bohyňa neba Nut. Pod oblúkom jej tela je znázornená hviezdna obloha , ktorú podopiera - buď ona sama , alebo iné božstvo.Aj putovanie Slnka jej telom je dostatočne zreteľne znázornené. Z popisu Zamarovského , je zrejmý aj ďalší aspekt - ...a obopína celú Zem a všetky veci na nej svojimi údmi... Kruh pod oblúkom jej tela je pravdepodobne Zem , ktorú naviac podopiera pre mňa neznáme božstvo. V spodnej časti Zeme jasne dominuje 12 - kartušiam podobných oválov , ktoré sú však - vzhľadom na os Zeme - rozdelené nesúmerne. ( v ľavej časti -5 , v pravej časti -7 ). V každom z oválov ( s výnimkou prvých na ľavej , alebo pravej strane) sú umiestnené 3 symboly -predstavujúce zrejme 3 "dekany" , alebo - týždne - rozdelené - po 10 dní. Prečo v prvých ováloch oboch častí - je len jeden symbol - žiaľ - ako amatér - nedokážem posúdiť. To platí aj pre ďalšie symboly -rozmiestnené už súmerne na stred Zeme. Veľmi by ma potešilo - ak by sa našiel niekto - komu táto symbolika " niečo hovorí"
V tejto časti nášho bádania po historických koreňoch vzniku kalendára sa však opäť vráťme späť - do doby a krajiny jeho predpokladaného vzniku - do starovekého Egypta. Skúmajúc obrázok z titulnej strany o ktorom jeho autor tvrdí , že predstavuje najstarší zachovaný kalendár , som si okamžite spomenul na knihu môjho obľúbeného autora V. Zamarovského - " Bohovia a králi starého Egypta" v ktorej podobná postava ženy je prezentovaná ako bohyňa neba - Nut. V. Zamarovský - na strane 237 tejto knihy doslova píše:
" NUT - bohyňa neba a samo nebo , Rodička bohov ,a Pani západu. Zosobňovala nebo , či skôr nebeskú klenbu , tak ako aj jej manžel GEB zosobňoval Zem. Podľa pradávneho mýtu , ktorého obraz sa zachoval v " Textoch z pyramíd" zo Starej ríše - tvorila s Gebom prvú dvojicu bohov , čo sa objavila na svete , bola aj matkou boha Slnka - Rea (jednou z mnohých". Toto postavenie si však neudržala a časom poklesla i s Gebom na dvojicu bohov tretej generácie. Kňazi z Ona totiž "poznali a uznali" , že prvým a najvyšším bohom bol stvoriteľ sveta Atum , ten mal potom dvoch potomkov - boha vzduchu Šova a bohyňu vody Tefnutu a až z ich spojenia sa zrodila Nut s Gebom. K týmto piatim bohom , ktorí zosobňovali základné elementy sveta - pripojili potom štyroch ďalších - Gebove a Nutine deti - Usira s Esetou a Setucha s Nebthetou. Tak vzniklo Onské Devätoro bohov , do ktorého sa začlenil aj boh RE , lebo bol "bytostne totožný" s Atumom...
Nech už bola Nut hocako vznešenou bohyňou , nemala to vo svojich mladších rokoch ľahké...Problémy mala už pri vydaji, okrem jej otca Šova a deda Atuma , neexistoval na svete iný muž - ako jej brat Geb a tak sa rozhodla , že si ho vezme. Proti tomu sa však postavil Šov , hoci manželstvo medzi súrodencami , nebolo v kruhoch egyptských bohov ( ani panovníkov) niečim nezvyčajným...Keď ho Nut neposlúchla - hrozne ju preklial - vraj nech zostane bezdetná. Použil pritom dlhú a slávnostnú formulu predpísanú pre kliatby. Okrem iného povedal , že " neporodí ani v jednom dni ani v jednom mesiaci roku , čo ich existuje" Toho sa Nut chytila a príležitostne vyzvala boha Mesiaca Thovta , aby s s ňou zahral v kocky.
Kde sa vzal tak z ničoho - nič boh Thovt - legendy a mýty nevysvetlujú - zato však presne vedia - o čo s ním Nut hrala - o jeho strieborné svetlo. Thovt ho nedal do hry pochopiteľne celé a naraz , ale len po kúštičkoch. a ako prehrával - kúštik po kúštičku pridával. Keď napokon Nut svoje výhry spočítala - zistila , že vyhrala celú "dvaasedemdesiatinu" mesačného svetla. Ihneď ju premenila na päť dní a v každom z týchto dní - ktoré v čase vyslovenia Šovovej kliatby neexistovali - porodila jedno dieťa: najprv Usira , potom Setucha , nato Esetu a Nebhetu t.j. deti , ktoré uznali za jej vlastné aj kňazi z Onu. Piateho dňa porodila vraj aj ešte boha Hora , avšak toho jej väčšina kňazov neuznala a pripísala ho za syna jej dcére Esete. No tak , či onak -týchto päť dní už v egyptskom kalendári zostalo - predtým mal totiž rok iba 360 dní.
Aj na Mesiaci zostali stopy po Nutinej hre s Thovtom. Kúsky svetla , ktoré Thovt prehral - mu dodnes chýbajú a javia sa ako tmavé škvrny na jeho tvári. Keď Nut šťastlivo prekonala tieto ťažkosti - čakali ju ďalšie. Jej mladší syn Setuch vyrástol na stelesnené zlo a nakoniec sa dopustil strašného zločinu - zavraždil Usireho , ba čo viac - rozsekal jeho telo na kúsky a rozhádzal ich po celom Egypte...Avšak - ani Nutino manželstvo s Gebom nedopadlo dobre. Stále sa pre všetko hádali , ako dajakí manželia z rodu smrteľných ľudí...preto rozhodol sa ich otec Šov - že ich od seba oddelí. Keď už to raz s nimi nemohol vydržať - vložil sa medzi nich - a to doslova - a vyzdvihol Nutu až k samej oblohe. Od tých čias je medzi Gebom a Nutou - čiže - medzi zemou a nebom vzduch - t. j. Šov. Nutino telo vytvára oblúk nebeskej klenby.
Nut je teda " ďaleko od zeme ...a obopína celú zem a všetky veci na nej svojimi údmi " - ako môžeme čítať z "Textov z pyramíd" Pritom "hlavu má na západe" a tú druhú časť tela - tam , kde vychádza Slnko" Sama totiž " každý deň ráno Slnko rodí" to potom putuje jej telom , načo " večer zapadá medzi jej ramená a vchádza do jej úst" Presne to isté sa deje aj s hviezdami , ktoré sa v noci trblietajú na jej tele , alebo plávajú v člnkoch pod jej bruchom...
Zobrazovali ju vždy v ľudskej podobe - a to väčšinou - ako zosobnenú nebeskú klenbu , čo sa špičkami prstov na rukách a na nohách dotýka zeme. Nutiných vyobrazení poznáme veľmi mnoho- z nástenných reliéfov , z plastických ozdôb na sarkofágoch a malieb na rakvách i z kresieb na papyrusoch. Na všetkých vyzerá neobyčajne pôvabne. Často ju ťažko rozoznať od svojej dcéry Esety. Bespečne sa však dá identifikovať najmä podľa toho - že stojaca , alebo sediaca - má na hlave guľatú nádobu - čo je hieroglifický znak jej mena.