Názov príspevku: História starobylého Egypta je neoddeliteľne spojená s prostredím

                             svojho vzniku , ktoré jeho dejiny utváralo

Sériu štyroch doposiaľ uverejnených článkov , v mojom blogu  MK3TN , som v súlade so svojou predstavou ( priblížiť menej erudovaným potenciálnym čitateľom týchto stránok , oblasť starovekých civilizácií s dôrazom na Egypt ) orientoval v prvých článkoch – povedané terminológiou , používanou v dramatickej tvorbe , pri zostavovaní osnovy dramatického diela do predstavenia hlavných postáv diela ( Thovt , Hermes , Usire , Esset, Hor ...) ako aj do pokusu o objasnenie mytologických základov božstiev starovekého Egypta ( Usire a Esset a ich syn Hor , božstvo Sokar...) ústiaceho do ďalšieho pokusu o vysvetlenie pojmov – heka ,maat , duat.

Aby scéna , kde sa majú odohrávať udalosti tejto drámy bola takmer úplná – chýba už len maličkosť – popísať pokiaľ možno čo najhodnovernejšie – prostredie tejto scény – lebo ako ukážu ďalšie riadky tohto príspevku – bolo to práve ono „zvláštne a mimoriadne „ prostredie , ktoré dejiny Egypta nielen vytváralo ale aj determinovalo.

Keď som uvažoval nad cestou – ako tento fenomén prostredia čo najjednoduchšie a najprijateľnejšie priblížiť pre radového čitateľa – spomenul som si na viac menej známu americkú filmovú veselohru s priliehavým názvom „ Bohovia sa museli zblázniť „ Pre osvieženie pamäti uvádzam , že osnovou tohto filmového diela , bol život afrických domorodých kmeňov , izolovane žijúcich svoj pokľudný a jednoduchý  život v prostredí – ďaleko od vplyvov civilizácie. Týmto kmeňom boli „ Krováci „ a hlavnou postavou bol ich  náčelník „ so zvláštnym menom Xi – xao.

Kmeň krovákov – izolovaný od okolitého sveta žije svoj každodenný rytmus života , až pokiaľ nespadne z neba niečo – čo tento ich rytmus doslova prevráti hore nohami.Týmto „darom bohov „ bola prázdna fľaška od Coca Coly , ktorú vyhodil z obloka dopravného lietadla jeho pilot a ktorú náhodou objaví Xi-xao.Po celej rade „ nepríjemností „ktoré spôsobí snaha  takmer každého z krovákov , či už je starý alebo mladý – využiť tento dar nebies pre seba – rozhodne sa Xi-xao vrátiť túto „ zlú vec „ bohom naspäť a podniká cestu až  „ na kraj sveta „

Chcem touto epizódou z filmu poukázať na to – že aj relatívne malý zásah do akéhokoľvek izolovaného prostredia , môže mať pre toto prostredie priam katastrofálne následky .Jednoducho povedané – kým darom bohov sveta krovákov bolo nehostinné prostredie afrického buša , do ktorého sa vedeli obdivuhodne adaptovať – pre civilizovaného človeka by bolo nehostinným prostredím , vedúcim najskôr k jeho záhube.

Čím a ako – natíska sa otázka – ovplyvňovalo okolité prostredie civilizáciu starobylého Egypta , že sa v dejinách ľudstva stala takou tajomnou a výnimočnou ?

Niektoré pramene uvádzajú , že Egypt dal život druhej najväčšej civilizácii v histórii ľudstva.Táto civilizácia sa objavila v údolí Nílu , asi päť storočí po vzniku sumerskej civilizácie v Mezopotánii.Traduje  sa tiež , že boli to práve Sumerovia , ktorí rané obdobie Egypta ovplyvnili.Ale oproti  Mezopotámii , ktorá bola  relatívne  otvorená invázii myšlienok a ľudí – Egypt bol svojou polohou izolovaný – chránený púšťou , umiestnený ďaleko od nepokojov na blízkom východeEgyptská civilizácia zostávala pozoruhodne stabilná a konzervatívna – neprijímala mnoho nových vplyvov a nepôsobila výrazne na svet ležiaci za hranicami svojho teritória.Dochádzalo síce k zmenám ale tak pozvoľna – že i ľudia staroveku označovali Egypt za tajuplnú a večnú spoločnosť.

Čo bolo tou podstatou – čo vytvorilo túto tajuplnú večnú spoločnosť ?

Dnes to vieme povedať s naprostou istotou a jednoznačne – týmto fenoménom bola rieka Níl.

Civilizácia starovekého Egypta , bola do veľkej miery dielom prírodného prostredia , no najmä rieky Níl. Egypťania nazývali svoju krajinu – Kemet – čo znamená „ Čierna krajina“ Toto označenie sa hlavne vzťahovalo na pás úrodného brehu rieky – ohraničeného neúrodnou púšťou – Dešretom – čo znamená  „ Červenou krajinou“ . Dominantnými farbami tejto starovekej krajiny boli – modrá (obloha) , zlatá (slnko) , červená (púšť) , zelená (brehy rieky) , čierna ( Níl zanesený úrodnou pôdou) . Tieto základné farby sú aj farbami , ktoré určovali  aj farby umenia. No treba ešte dodať jeden veľmi dôležitý aspekt ten spočíval v tom ,že Egyptský svet bol svetom duálnym – s jemne vyváženými protikladmi – napríklad : Kemet a Dešret , deň a noc ,život a smrť ,poriadok a chaos...

Najpresvedčivejší ( podľa mojich predstáv ) popis doslova magického vplyvu prostredia na dejiny Egypta , podávajú vo svojom diele "„Mystérium Oriona "„jeho tvorcovia R.Bouval a A.Gilbert.

Citujem preto doslova kapitolu z tohto diela – nesúcu výstižný názov – „ Krajina dobrých bohov „

               „ Keby nebolo Nílu , Egyptská krajina by bola asi len pokračovaním saharskej púšte.Mohutná tepna  Nílu pramení hlboko v srdci Afriky a napájajú ju vodné zdroje jazera Tana v Etiópii a Albertovho a Viktorinho jazera v Ugande.Níl prináša život do oblastí Sudánu ale aj Egypta...pri pohľade s vtáčej perspektívy – Níl vyzerá ako gigantický had – lenivo sa plaziaci na sever – k chladnému Stredozemnému moru.

Egypťania mali dôvod uctievať Níl o ktorom verili že je prejavom bohov...ich životy do veľkej miery určoval rytmus Nílu.Každoročné záplavy , vyvolané topením sa snehu vysoko v horách Etiópie , ktoré nastávali okolo letného slnovratu – boli najdôležitejšou udalosťou ich kalendára. Níl zavlažoval veľkú oblasť okolo svojich brehov a prinášal veľké množstvo hustého čierneho bahna , ktoré zvyšovalo úrodnosť pôdy.Toto prírodné zúrodňovanie bolo také výdatné , že žatva sa mohla konať viackrát do roka.Egypt jednoducho bol a je darom Nílu.“

Aj V. Zamarovský sa vo svojej knihe  „Bohovia a králi starého Ehypta“ venuje tejto problematike – ale trochu z iného uhlu pohľadu – zameriava sa na božstvo zúrodňujúcej sily Nílu – známe ako „ Hopej“ ( pozor - božstvo Hapi  - boh rieky Níl  nie je totožné s božstvom Hopej ) Uvádza aj tieto poznatky:

„ Rieka , čo dáva život „ – tak nazývali Egypťania  Níl . „dar Nílu“ – tak nazývali Egypt.Vždy si uvedomovali význam tohto veľtoku , bez ktorého by bola ich krajina púšťou a ospevovali ho v hymnoch , ktoré patria medzi  najlepšie výtvory ich poézie. V náboženstve a mytológii mu však priznali len veľmi skromné miesto...čomu však preukazovali v súvislosti s Nílom vždy úctu – bola jeho zúrodňovacia sila , ktorú si zosobnili a pomenovali ju „ Hopej“. Vytvorili si dokonca dvoch Hopejov , jedného pre horný a druhého pre dolný tok Nílu . Tohto Hopeja (či Hopejov) vyhlásili aj za boha- avšak za boha prinajmenej druhoradého – bez vladárskej koruny a berly..Skutočným bohom Nílu bol podľa nich Usire. Níl je meno gréckeho pôvodu , Egypťania ho volali vo svojej reči „ Iteru“ – čo značí rieka , lebo iné rieky pôvodne ani nepoznali. Podľa ich najstarších predstáv –vyvieral Níl z dvoch dier , v prvom katarakte , neďaleko Jabu , čiže Elefantíny , pri dnešnom Asuáne – to znamená –„ na začiatku sveta“ ( = Egypt). To tiž zaznamenali kňazy v posvätných knihách.... Nílske záplavy , ktoré prinášali do krajiny zúrodňujúce bahno , považovali za dielo bohyne Sopdety – lebo jej hviezda – dnešný Sírius , vychádzala nad hlavným mestom Monnoferom ( Menfidou) – súčasne s príchodom „ prvej veľkej vlny“ rieky. Bohatstvo svojej vody ( prietok 35OO-4OOO m kubických za sekundu) – čerpal Níl – podľa zistenia kňazov , zo zdrojov vesmírneho pravodstva , z ktorého vzišiel svet. Bez ohľadu na tieto tvrdenia – bol Níl ( a dodnes je ) tou najpodivuhodnejšou riekou – nielen pre svoj majestátny tok , ale aj preto , že dva razy do roka mení svoju farbu ( podľa skladby odplavovaných látok – z olivovohnedej – na hnedočervenú ) ale aj preto , že na svoje  1200 km púti Egyptom – nepríjíma prítoky. Ba čo viac –kým ostatné rieky v lete vysychajú a obnažujú svoje brehy – Níl v tomto čase rastie a mohutnie. Mimochodom – so svojimi 6677 kilometrami , je najdlhšou riekou na svete. Hopejova pozícia medzi egyptskými bohmi rozhodne  nezodpovedala významu rieky , ktorej najdôležitejšiu silu zosobňoval .Ani chrámy mu nestavali, jediné jeho „ domy“ boli tkz. – nílometre –zariadenia na princípe spojených nádob , ktorými sa zisťovala výška nílskej hladiny.

Hopeja zobrazovali v Egypte v ľudskej podobe – a to ako mierne obézneho muža s takmer ženskými prsiami , ktoré symbolizovali jeho úlohu živiteľa.

Na hlave mával miesto koruny misku s piatimi lotosovými , alebo papyrusovými kvetmi , v rukách držal zvyčajne podnos , preplnený obetnými darmi...

V Grécko – rímskej dobe , alebo možno už prv , sa na Hopeja hľadelo – aj ako na zosobnenie Nílu., napokon ho nahradil nový „boh Nílu“ – tento sa potom chápal a zobrazoval čisto gréckym spôsobom – a to ako starec – obklopený 16 detmi , ktoré symbolizovali 16 vtedajších stôp optimálnej výšky záplav Nílu , s rohom hojnosti a sfingou.  Pre zaujímavosť , či pohľad v širších súvislostiach - V. Zamarovský vo svojej knihe -Bohovia a králi starého Egypta - spomína , či popisuje aj ďaľšieho z bohov Egypta , ktorý niesol označenie " Hapi" (autor ho v tejto knihe označuje ako Hapi (A) ) Pri jeho opise doslovne uvádza: -
                          HAPI (A) - posvätný býk boha Ptaha v Monnofere ( Menfide). Monoferský Hapi - dnes známejší pod gréckym a latinským názvom - Apis - zaujímal medzi posvätnými zvieratami Egypťanov jedno z najpoprednejších miest. Jeho honosný kult uvádzal  Neegypťanov do úžasu .Správy o ňom máme zo všetkých období egyptských dejín...záznamy o ňom sú na životopisných nápisoch z čias Ramessa II. i v životopisoch A. Veľkého a na zvitkoch z čias Kleopatry....Poslednú starovekú správu o ňom zanechal  Klaudios Ailiános - v diele ! O povahe zvierat" ( 2-3 stor. p.n.l.) Spomienka Hapiho nikdy vlastne nevymizla z pamäti ľudí - ak nie inak - žila aspoň v trochu deformovanej podobe " zlatého telaťa" z Biblie.

Keď v roku 1851 odkryl francúzsky egyptológ A.Mariette - pri Sakkáre - pohrebisko týchto posvätných býkov , vzbudil jednu z najväčších senzácií v dejinách archeologických objavov v Egypte...Hapiho kult zaviedol podľa Manetha - druhý kráľ II. dynastie Kaiéchos - t.j. zrejme - Nebre. Podľa Ailiána - ho zaviedol legendárny zakladateľ Monnoferu a 1. kráľ 1. dynaste -Meni. Ťažko povedať - kto z nich má pravdu....Faktom však je , že býka uctievali v Egypte - ako symbol plodnosti -už v predhistorických dobách , ale nevieme , či aj na mieste kde vznikol Monnofer. Je však možné , že jeho kult tam vznikol súčasne s kultom monnoferského najvyššieho boha - Ptaha - ktorého chrám založil vraj sám Meni. Hapi a Ptah boli od začiatku do konca starého Egypta spájaní. Hapi sa považoval za pozemské vtelenie boha Ptaha - " za služobníka boha Ptaha"..."za Ptahovu krásnu dušu". Vždy bol však v podriadenom vzťahu voči Ptahovi...bol skrátka jeho posvätným zvieraťom - hoci ho Egypťania nikdy nenazývali zvieraťom - lebo bol pre nich niečim kvalitativne odlišným - t.j. bohom. A to nielen bohom na tomto svete - ale aj na onom svete , kde po svojej smrti dostal meno vládcu podsvetia - Usira a stal sa tak " Usirom - Hapim", ktorý žil večne. Hapi bol vždy iba jeden.
Bol to osobitne vybraný býk o ktorom Egypťania verili - že sa v ňom " zjavil boh" A aj si žil ako boh a to priamo v areáli Ptahovho  monnoferského chrámu , kde mal vyhradený osobitný okrsok. Tam mal svoju "svätú stajňu" , ktorej výstavnosť nezaostávala za svätostánkom boha. Okolo nej stáli stajne kráv , ktoré tvorili jeho hárem , ďalej - tajne teliat , ktoré splodil a osobitná stajňa jeho matky. Pred týmto komplexom budov bol dvorec " obklopený dokola stĺporadím a plný umeleckých diel" - ako zaznamenal Herodotos " a v dvorci stáli miesto stĺpov - dvanásťlaktové kolosy" Stajna v ktorej žil - mala dve brány: východnou vychádzal v určitý čas na dvorec- aby sa verejne ukazoval svojim ctiteľom a prijímal ich hold , kým západnou ho odnášali po smrti na pohreb. Podľa Plínia - občas opúšťal monnoferský chrám - aby v slávnostnom sprievode a za jasotu davu - navštívil svojho druha Mervera - ktorý bol posvätným býkom v neďalekom One ( Heliopoli)
Nakoľko vieme - mal Hapi iba dve povinnosti. Prvá záležala na tom , že na jar sa prešiel v sprievode kňazov a kráľa po poliach , aby im zabezpečil plodnosť Táto akcia sa volala " Hapiho výbeh" a je doložená už z čias Starej ríše.
Druhou jeho povinnosťou bolo - aby sa pri verejnom predvádzaní dajako prejavil - trebárs - zabučaním , či zafŕknutím  a poskytol tak podkladový materiál pre veštby , ktorými odpovedali kňazi na otázky verejného i súkromného záujmu. Za to sa mu dostalo úplné celoživotné zaopatrenie - kňazi mu nosili posvätnú žranicu , udržiavali v čistote jeho posvätné telo , odnášali jeho posvätné výkaly...
Stať sa " Posvätným býkom" nebolo ľahké. Musel mať 29 osobitných znakov - ako tvrdí Ailiános - podľa egyptských - dnes už nezachovaných prameňov. Hérodotos ich uvádza iba 5 - a to : čiernu farbu , na čele štvorcovú bielu škvrnu , na chrbte obrazec v podobe orla , v chvoste trojfarebné chlpy a pod jazykom výrastok v podobe skaraba. Dnes si z týchto znakov môžeme bezpečne overiť len dva: čiernu farbu tela a bielu trojuholníkovú škvrnu na čele. Tak , či onak - býka s takýmito znakmi nebolo ľahké nájsť - niekedy to trvalo aj celé roky , kým ho kňazi objavili...po slávnostnej inštalácii - to znamená - uvedení do stajne - žil Hapi obklopený božskou úctou až kým nezdochol. Tvrdenia niektorých antických autorov - že po 25 rokoch býka zbavili života utopením - vyvracajú údaje o veku jednotlivých býkov na ich sarkofágoch. S rovnakou slávou - ako inštalácia ( ak nie ešte väčšou) sa konal aj Hapiho pohreb.Osobitne určení kňazi jeho telo nabalzamovali , potom ho uložili do truhly a osobitného sarkofágu a pochovali na osobitnom pohrebisku - na juh od Monnofera , v katastri dnešnej dediny Sakkáry....

Pohrebisko týchto posvätných býkov nazvali Gréci - Serapeion -a to podľa boha Serapida , ktorého meno im zrejme splynulo s posmrtným menom Hapiho t.j. Usira-Hapiho - po grécky -"Osirapida" alebo "Osorapida"..Francúz - Mariette ho objavil pri prieskume sakkárskeho pohrebiska , keď po odkrytí jednej polozasypanej sfingy našiel podstavce a torzá ďalších sfíng v pravidelnom odstupe. Spomenul si na Strobóna - " Serapeion je postavené na mieste obklopenom dunami a tak zanesenom pieskom , že za našej návštevy boli sfingy...zaviate , niektoré po hlavu , iné do pol tela"...Pri vykopávkach potom odkryl Mariette aleju 141 sfíng - ktorá ho doviedla k vchodu do podzemného pohrebiska. Bolo vytesané do skaly a jeho ústrednú časť tvorila široká chodba. Vychádzalo z nej dovedn.a 28 komôr a stálo v nich 24 obrovských žulových alebo vápencových sarkofágov - s hmotnosťou 4O-6O ton. Všetky tieto sarkofágy však boli dávno vylúpené - ale na stenách mali nápisy o tom - ktoré býky tu ležali , ako dlho žili , kto bol vtedy kráľom a podobne.
V postrannej chodbe objavil Mariette truhly s pozostatkami 28 býkov a medzi nimi aj truhlu Ptahovho velkňaza Chamvesa - syna Ramessa II. V oddelených komorách našiel ďalšie sarkofágy. Najstarší datovaný na tomto pohrebisku - pochádza z čias Amenhotepa III. t.j. z 18 dynastie , najmladší je z čias posledných Pteleiovcov. Podľa antických správ - stál pri Serapeiu aj zádušný chrám pochovaných býkov - zvaný Apieion akomplex ďalších kultových a obytných budov....pozostatky týchto stavieb sa však nepodarilo bezpečne identifikovať...." toľko z  diela V. Zamarovkého.

Geograficky sa obývateľná časť Egypta delí na dve odlišné časti:

Prvou je dlhé úzke údolie Nílu vinúce sa okolo kaňonov a púšte – druhou je trojuholníková plochá delta – kde sa rieka vlieva do Stredozemného mora.

Tieto dve územia , ktoré sa nazývali Dolný a Horný Egypt majú dosť odlišný charakter.

.Úrodné údolie Horného Egypta – je úzky pruh zeme  - asi tisíc kilometrov dlhý a päť kilometrov široký..Níl bol aj vodnou cestou – spájajúcou najtmavšiu Afriku s Dolným Egyptom..obchodovalo sa so slonovinou , drahými kameňmi , drevom otrokmi.Tento obchod spolu s poľnohospodárstvom vytvárali bohatstvo Horného Egypta.

Na rozdiel od Horného Egypta – Dolný Egypt je plochá naplavenina s najlepšou ornou pôdou.Egypťania zmenili pôvodné močiare na poľnohospodársku pôdu , teraz je to oblasť obrovských datľových hájov. V tieni paliem prekvitajú aj iné poľnohospodárske plodiny.Egypt bohatý na pšenicu a kukuricu , bol jedným z najväčších potravinových košov starého sveta.

Autor ďalej uvádza: „ Prirodzené rozdelenie krajiny spôsobilo vznik dvoch oddelených kráľovstiev – Dolného a Horného Egypta.Hlavným mestom  Horného Egypta bol Necheb –mesto ktoré bolo pod ochranou dravej bohyne Nechbet.

Hlavným mestom Dolného Egypta bolo Puto – mesto v delte, ktoré neskôr Gréci nazývali Bútó a ktoré bolo pod ochranou kobrej bohyne Vedžo (Edjó).Vzťah týchtodvoch kráľovstiev v preddynastickom období nieje známy, ale egyptológovia sa domnievajú – že prvý  raz ich zjednotil Meni ( Menes) – mocný kráľ Horného Egypta , známy aj pod menom „ Škorpionový kráľ „

Okolo roku 3100 pred našim letopočtom , si vraj podrobil Dolný Egypt – vyhlásil sa za vládcu spojeného kráľovstva a založil prvú dynastiu.Tento dátum sa obvykle pokladá za začiatok  egyptských dejín , hoci Egypťania pokladali svoju civilizáciu za oveľa staršiu. A za zlatý vek považovali dobu , keď obom krajinám vládli bohovia.Verili , že antropomorfné božstvo Usire (Osiris) bol prvým božským faraónom.Nikdy sa však nezabudlo na to,že Egypt sa v skutočnosti skladá z dvoch kráľovstiev.Faraóna vždy nazývali pánom dvoch krajín , alebo kráľom Horného a Dolného Egypta.Králi prijali obe ochraňujúce bohyne Vedžo a Nechbet a často nosili dvojitú korunu – červenú za Dolný Egypt a bielu za Horný Egypt – čím symbolizovali vládu nad oboma krajinami.

Po Meniho dobití Dolného Egypta a po zjednotení kráľovstiev – bolo asi 32 dynastií – vrátane Gréka Ptolemaia ,ktorý prevzal vládu v roku 332 pred našim letopočtom – keď Alexander Veľký porazil Egypt.Kleopatra bola poslednou faraónkou , predtým ako Egypt v roku 30 pred našim letopočtom padol do rúk Rimanov.

Tieto dlhé dejiny – od roku 3100 , až do roku  30 pred našim letopočtom , sú hlavne pre archeologické účely rozdelené do viacero období , pričom každá z nich zahŕňa viacero dynastií.Treba ale dodať že staroegyptskí králi sa nepokladali za patriacich k dynastiám – ale za spojitú líniu božských kráľov.

Pojem rozdelenia kráľov do dynastií je oveľa neskorší a pochádza od egyptského kňaza a historika Manehtoa , ktorý žil v 3 storočí pred našim letopočtom,keď Egypt patril pod Ptelemaiovcov.Mnoho z modernej chronológie – týkajúcej sa starobylého Egypta – spočíva dnes na Manenhtovom vynáleze systému dynastií.

Pre naše skúmanie je najdôležitejším obdobím – Stará ríša – známa tiež ako „ Vek pyramíd“ Zahŕňa 3. Až 6. dynastiu.Toto obdobie dosiahlo apoteózu zbožštenia vo 4. Dynastii – keď boli vybudované najväčšie pyramídy.

Meni si vybudoval nové hlavné mesto Mennofere (Memfise) – uprostred bujných palmových hájov na západnom brehu  Nílu (mesto stálo na styčnom bode Horného a Dolného Egypta) Neskôr , počas Novej ríše – asi v roku 1450 p. n. l. presunuli hlavné mesto spojeného Egypta do Théb v Hornom Egypte.

Niekoľko kilometrov na západ od Mennofera , je staré pohrebisko Sakkára – kráľovský cintorín , veľmi dôležitý v Egyptských dejinách.Sú tam, aj slávne stupňovité pyramídy –menovite  pyramídy Venisa (Unasa) – posledného faraóna 5. Dynastie.Sakkára je pravdepodobne pomenovaná po Sokarovi – božstve so sokolou hlavou – ktorého pokladali za správcu celého pohrebiska.Vo veľmi starých časoch memfiské pohrebisko bolo Sokarovou krajinou,alebo  jeho kráľovstvom.Jeho centrálnou oblasťou bolo  Rostau – blízko identifikované s areálom pyramíd v Gíze.Počas éry faraónov , Rostau pokladali za hlavný vchod na druhý svet.

Je tam aj mnoho iných hrobiek – niektoré z nich sú krásne ozdobené scénami z denného života Egypťanov v čase budovania pyramíd.Na tomto pohrebisku sa ešte aj dnes uskutočňujú vzrušujúce objavy.Naposledy to bola hrobka  faraóna  Mosesa  II .objavená severne od Sakkáry.Asi 20 km severne od Monnofera (Memfisu) na druhej strane rieky Níl – je legendárne posvätné mesto On – Heliopolis – ako ho neskôr pomenovali Gréci.Bolo sídlom mocného božstva,ktorého členovia boli kustódmi školy múdrosti alebo zasvätenia a bol tam aj veľký chrám boha Slnka – Rea.

Heliopolis je teraz živým predmestím Veľkej Káhiry a z jeho veľkej minulosti zostalo len veľmi málo – vlastne len obelisk Senvorseta(Sésosfisa) – mocného faraóna  12. Dynastie (asi rok 1940 p.n.l.) a niekoľko zlomených stĺpov starého chrámu.Senvorsetov obelisk stojí osamelý a pripomína veľký kamenný prst , ukazujúci k oblohe.Je to už posledný z mnohých obeliskov,ktoré kedysi stáli v posvätnom meste Heliopolis – vrátane dvoch ktoré vztýčil Thutmose III z mocnej 18 dynastie ( Tieto dva obelisky presunuli Rimania okolo roku 12 p.n.l. do Alexandrie a umiestnili ich pred takzvaný  Caesarion – chrám zasvätený Augustovi Caesarovi.

Ani Thutmose , ani Rimania nemohli tušiť , že o niekoľko tisícročí – v roku 1878 nášho letopočtu oba obelisky opustia Egypt.Jeden stojí teraz na Viktóriinom nábreží v Londýne a nesprávne ho nazývajú Kleopatrina ihla. Druhý je v New –Yorku v Central parku , pred Metropolitným múzeom umenia.

Na okraji púšte , na druhej strane rieky ako je mesto Heliopolis – je mohutná planina, Gíza ktorú egyptológovia  nazývajú aj Makatanská formácia.Na tomto mieste,ktoré už takmer pohltila rozširujúca sa Veľká Káhira – stojí slávna trojica pyramíd – posledný existujúci div sveta a šíri slávu tých čo ju vybudovali.Boli to traja  z veľkej 4. Dynastie faraónov – ktorých Gréci nazývali Cheops Chefrén a Mykerínos (Chufev Chefre Mankaure)

V Gíze sa nachádzajú aj oveľa menšie satelitné pyramídy., zvyšky kaplniek a chrámov a samozrejme – Veľká sfinga.

Väčšina ľudí – keď počuje slovo pyramída – predstaví si práve tieto pyramídy v Gíze.Avšak len málo dnešných návštevníkov si uvedomuje že Chufevov otec vybudoval dve veľké pyramídy v Dašúre asi 20 km južne od Gízy.V rozpätí asi 20 km od Dašúru  - po Gízu, sú pyramídové polia Sakkára , Abusír a Zavijet Al-Arjan.Asi 6 km severozápadne od Gízy je neobývané nálezisko  Abú – Roáš – kde kedysi stáli pyramídy 4. dynastie.Asi 17 km severne od Gízy,bolo  iné  dôležité centrum – staré mesto Chém – neskôr nazvané Létopolis.Toto mesto v delte rieky úzko súviselo s jastrabím bohom Horom a bol tam aj veľmi starý chrám – starší než pyramídy.

V čase budovania pyramíd neboli v Heliopole nijaké objekty – len neopracovaný posvätný stĺp, z ktorého zrejme pochádza staré meno mesta – On( mesto sa spomína aj v Genesis v súvislosti s Jozefom a jeho egyptskou ženou Asenath – dcérou  onského kňaza.Annu alebo – On( iwnw v staroegyptštine) zrejme znamená mesto pilierov.V meste Heliopolis stál chrám zasvätený Atumovi – Pánovi všetkého – Otcovi bohov.Počas veku pyramíd sa Atum stotožňoval s bohom Slnka –Reom ,ktorý časom zaujal Atumovo miesto.Avšak v týchto dávnych časoch – pred vekom pyramíd – Atum znamenal jediného boha – rovnajúceho sa nášmu pojmu Boha otca.

Pre zaujimavosť a spestrenie tohto článku – ponúkam aj niekoľko viac či menej nepodložených ale hodnoverne znejúcich faktov. Nikdy vraj nebola Egyptská ríša silnejšia  a bezpečnejšia ako za vlády už spomínaného faraóna – vojvodcu Thutmosa III (1479 – 1426)Písomné styky s Amenhotepom III a jeho nástupcom Amenhotepom IV. – doložené zachovanými hlinenými tabuľkami  nájdenými v Amarne – dokazujú rozsiahle styky medzi panovníkmi východného stredomoria a Blízkeho východu.

Obdobie vlády Amenhotepa IV (1353-1336) je najpozoruhodnejšie radikálnou revolúciou v náboženstve – strojcom bol sám faraón.Faraón zavrhol tisíce egyptských bohov  - včetne mocného Amona – Ra – ktorého meno bolo súčasťou mena faraóna.Nariadil Egypťanom – vyznávať jediného boha – ktorého predstavoval slnečný disk –nazval ho Aton.Aby zdôraznil tieto zmeny – dal si faraón nové meno Akhnatom a založil nové hlavné mesto Amara.Podstata týchto zmien nebola nikdy úplne objasnená.Na jednej strane tu bola chvála o pokus o takzvaný monoteizmus (viera v jedného boha) na strane druhej – odsúdenie za netolerantnosť či za prejav fanatizmu.Zdá sa že aj faraónova žena Nefertijti,bola úzko spojená s touto revolúciou.Autorita tohto faraóna však  bola natoľko silná ,že jeho zmeny sa otvorene nestretli s prejavom nesúhlasu.

Čoskoro po faraónovej smrti – boli všetky jeho zmeny zrušené a faraónovo meno bolo tak nenávidené – že bolo vymazané zo všetkých záznamov egyptských panovníkov .Vynaložilo sa veľa úsilia – aby sa na tohto faraóna úplne zabudlo.

Toto všetko sa dialo v mene faraóna  - dieťaťa – Akhnatonovho syna – Tutankatona – keď sa kráľovský dvor opäť vrátil do Téb.Nový faraon odstránil časť „Aton“ zo svojho mena a stal sa známy ako Tutankhamon (Tutanchamon).Tento faraón , ktorý nastúpil na trón vo svojich desiatych rokoch a vládol iba niekoľko rokov (1332-1323) by sa asi ťažko zapísal do egyptskej histórie  nebyť náhody spočívajúcej v tom,že jeho hrobka bola pri stavbe iných zavalená zeminou a bola tak uchránená pred zlodejmi a vykrádačmi hrobov.

Po takmer troch tisícoch rokov ( v roku 1922) ju objavil britský archeológ  Howard Carter.Hrobka mladého faraóna bola naplnená pokladmi – vďaka ktorým sa tento faraón stal snáď najslávnejším zo všetkých starobylých Egypťanov.

Obrázkové prílohy sú z diel: J. Fletcherová - "Staroveký Egypt"  E. Sandsová  " Divy Egypta" a V. Zamarovského " Bohovia a králi starého Egypta"

V ďalšom svojom príspevku venujem pozornosť základným faktografickým údajom o CHeopsovej pyramíde vo svetle dnešných poznatkov o nej.