Autor príspevku: MK3TN

Názov : Egyptské pyramídy  - ich vznik a vývoj podľa súčasných poznatkov renovovaných egyptológov , Cheopsova pyramída – vo svetle týchto poznatkov.

Je viac než  zrejmé  a niekedy až  do očí bijúce , že takmer všetky najznámejšie „obrazy“ starobylého Egypta  - začínajúc od múmií a končiac veľkolepými pyramídami – sú spájané so smrťou a pochovávaním.Preto sa dosť často celá rada ľudí zaoberajúcich sa starobylým Egyptom mylne domnieva , že Egypťania  - ako národ boli priam morbídne posadnutí smrťou. Opak je však pravdou.

Spomeňme si na známu tézu z novodobých dejín – keď z úst popredných  politických veličín zazneli slová  „ čím viac sa hovorí o mieri – tým väčšie  je nebezpečenstvo vojny „

Egypťania tak vášnivo milovali život – že ich túžbou bolo  - aby trval naveky.Preto aj ich počínanie – súvisiace so životom smerovalo k tomu – aby si ho neobmedzene predĺžili – aby pokračoval aj po ich smrti – preto zakonzervované a zabalené telo ukladali do hrobky – obklopiac ho všetkým dôležitým  čo používal zosnulý aj vo svojom živote , dokonca aj vecami – potrebnými v posmrtnom živote.

Podľa Egyptskej viery bolo zakonzervovanie mŕtveho – mumifikácia –podstatná pre pokračovanie života aj po smrti.

Autori známeho diela „ Mistérium Oriona“ – R Bouval  a A Gilbert  o tejto problematike zaujímavo a erudovane píšu:

                            „ V preddynastickom období pochovávali mŕtvych do jednoduchých jám vykopaných v piesku púšte.Telo položili nabok – v polohe plodu – asi preto , aby bolo pripravené na znovuzrodenie do posmrtného života.V suchých podmienkach Egyptskej západnej púšte potom nastala prirodzená mumifikácia ...Telu však takmer vždy hrozilo nebezpečenstvo – že šakaly a divé psy  ho znesvätia  a uľahčia vykrádačom nájsť hrobku ( čo sa stávalo veľmi často)

Počas 1. dynastie , Egypťania začali budovať hrobky s nadstavbami , z kameňa ,tehál a blata aby zakryli pohrebnú jamu a uchránili telo.Tieto nadstavby sa stali známymi ako tkz.“mastaby“ ( termín – mastaba razil Auguste Mariette v 60 rokoch 19. Storočia – pripomínalo mu to sedadlá – podobné posteli – nazývané mastaby – ktoré vidno pred domami vidieckych Egypťanov)Mnoho z nich je roztrúsených na pohrebiskách v Monnofere(Memfise).Používali ich aj neskôr – počas starej ríše.Až do konca 2. dynastie v nich boli pochovávaní niektorí králi , ale potom sa používali len pre šlachtu. Aj autor diela " Za siedmimi divmi sveta" - V. Zamarovský , k problematike mumifikácie uvádza tieto poznatky:
                 " Snaha zachovať mŕtvemu večný život sa prejavila predovšetký v spôsobe pochovávania jeho tela.. V najstarších časoch ho zabaľovali do kože , rohoží a tkanín , neskôr ho ukladali do drevených rakiev. Nad hrob - so záhrobnou výbavou stavali tehlové (neskôr kamenné) náhrobky , ktoré mali uchrániť mŕtveho (ale aj výbavu)  pri večnom odpočinku....   Z tejto snahy po zachovaní tela sa vyvinulo mumifikovanie mŕtvych.
Pôvodné - jednoduché natieranie tela živicou a olejmi - sa časom zmenilo na veľmi zložitý proces. Hérodotos - vo svojej druhej knihe Dejín - proces mumifikácie popisuje takto:

                " Určení sú na to osobitní ľudia , ktorí to vykonávajú ako remeslo. Keď im prinesú mŕtvolu - ukážu tým , ktorí ju priniesli tri drevené pomaľované podobizne mŕtvol a povedia , že prvá a najlepšia je podoba toho a toho...potom ukážu druhú - horšiu a lacnejšiu , nakoniec tretiu - najlacnejšiu. Oznámia im ceny a opýtajú sa , podľa ktorého vzoru chcú mať mŕtvolu nabalzamovanú." Pri mumifikácii prvej triedy - vyberú mozog a vnútornosti , vyčistia útroby , vypláchnu ich palmovým vínom , posypú voňavým práškom a naplnia myrhou a škoricou. Potom uložia telo na 7O dní do natrónu , natrú balzamovacími olejmi ( ich chemické zloženie sa žial nepodarilo zistiť ) mužov ostrihajú , ženy naondulujú a vypitvané časti tela vyplnia živičnatými pilinami a pieskom. Nakoniec zabalia telo do obalov z jemnej tkaniny , napustenej arabskou gumou. Vnútornosti konzervujú podobne a uložia ich do osobitných nádob (kanóp).." V najstarších časoch sa mumifikéciou podarilo zachovať len celkovú formu tela , v neskorších dobách - dokonca individuálne črty tváre. Howard Carter , ktorý našiel neporušenú múmiu kráľa Tutanchamona tvrdí ,že jeho tvár sa zachovala tak dokonale , ako presne a umelecky ju zobrazovala zlatá posmrtná  maska...krásne sa zachovali aj múmie mačiek...o múmiách posvätných býkov sa zachovali len správy a sarkofágy...
V snahe zabezpečiť  mumifikované telo pred poškodením alebo zničením...a jeho hrobovú výbavu pred vylúpením - vyvinulo sa niekoľko typov hrobov. Pôvodné jednoduché vymurované , alebo kameňmi obložené hroby v piesočnej jame sa časom zmenili na tkz. " mastaby"...Najstaršie mastaby pochádzali z čias I. dynastie a objavil ich nedávno anglický archeológ W.B.Emery , pri Sakkáre. definitivný tvar dosiahli za II. dynastie. Pozostavali z dvoch častí - z povrchovej a podzemnej. V podzemnej je vždy pohrebná komora pre rakvu mŕtveho a komora pre záhrobnú výbavu...čím bol Egypťan vznešenejší a bohatší - tým väčšia a cennejšia bola aj jeho záhrobná výbava a tým väčšia a ozdobnejšia bola aj jeho komora pre obetné dary , ktorá sa postupne vyvinula v " zádušnú kaplnku" alebo zádušný chrám.
Prvenstvo mali prirodzene panovníci - potomkovia bohov , bohovia na tomto svete i po smrti. Králova hrobka musela byť nielen najvyššia, najbespečnejšia , s najbohatšou výbavou , s najväčším zádušným chrámom - ale aj svojim vonkajším tvarom sa musela odlišovať od hrobiek hodnostárov a úradníkov...Vyvinula sa z  m a s t a b y  na   p y r a m í d u. Prvým - historicky doloženým krokom od tradičnej mastaby - k pyramíde - je " stupňovitá pyramída" pri Sakkáre , ktorú si dal postaviť prvý panovník 3. dynastie - Dž o s é r. S mastabou má spoločný pôdorys (ešte nie štvorcový , ako pyramída) a k pyramíde sa približuje tým , že má niekoľko veľmi silných " viek" , ktoré sa k vrcholu zužujú. Tradícia zachovala aj meno architekta tejto najstaršej monumentálnej stavby z kameňa a nápis na Džosérovej soche v zádušnom chráme , objavenej v minulom storočí , túto tradíciu potvrdil - bol to I n h o t e p ( prvý minister ) kráľa Džoséra , legendárny ochranca vedy a písomníctva , ktorému neskoršie generácie vzdávali božské pocty
Je tiež zaujímavý aj ten fakt , že najstarší egyptskí králi si dávali stavať dve hrobky. prečo to robili - zatial nevieme dostatočne vysvetliť. Napríklad kráľ Džosér si dal postaviť okrem stupňovitej pyramídy pri Sakkáre aj veľkú mastabu v Bét Challafe. Snofrév si dal postaviť dve veľké pyramídy pri Dašúre. Jedna z nich je pravidelný ihlan , s hrotom vo výške asi 100 metrov - je to vlastne akýsi "otec" všetkých klasických pyramíd.
Pyramídy na gízskom poli sú bezprostrednými potomkami Snofrévovej pyramídy...v najlepšom stave sa zachovala nie Veľká Chufévova pyramída , ale o niečo menšia - Chefrénova... " Chefré sa leskne" - tak sa volala táto pyramída v čase svojho vzniku - azda pre krásne povrchové obloženie ,ktoré sa nám ako na jedinej egyptskej pyramíde sčasti zachovalo...

Skôr než budem pokračovať  3. dynastiou – považujem za potrebné a vhodné osvetliť pojem dynastií  a faraónov.

Starí Egypťania sa samozrejme nepokladali za dynastie – ale za spojitú líniu kráľov,ktorá sa začala v „Prvom čase“ – keď Egyptu vládli bohovia. Hora – syna Usireho a Eset pokladali za historickú osobu – ktorá sa stala prvým bohočlovekom – vládnucim v Egypte ako faraón.

Samotný termín „ faraón „ pochádza z staroegyptského Per –Aa a znamená „ Veľký dom „panteon,alebo veľký božský dom z ktorého pochádzali Egyptskí králi.

Prispôsobiac sa súčasnej egyptologickej praxi – osvedčilo sa tkz. Dynastické rozdelenie faraónskeho Egypta , ktorý trval od približne od roku 3100 p.n.l. – do roku 332 p.n.l. Už spomínaná dvojica autorov ukazuje toto obdobie v nasledujúcej tabuľke :
Tabuľka je rozdelená na jednotlivé dynastie , obdobia - ako ich nazývajú egyptológovia  a samozrejme - predpokladané rozpätie rokov ich existencie.
                    
                   Dynastia                     Obdobie                                     Roky
                     1  -  2                   Archaická  doba                     3100-2686 pred n.l.
                     3  -  6                   Stará    ríša                             2686-2181 pred n.l.
                     7  -  10                 Prvé prech.obdobie                2181-2133 pred n.l.
                     11-  12                 Stredná ríša                            2133-1786 pred n.l.
                     13-  17                 Druhé prech.obdobie             1786-1567 pred n.l.
                     18-  20                 Nová  ríša                               1567-1080 pred n.l.
                     21-  25                 Neskorá   doba                       1080- 664 pred n.l.
                     26                         saiské                                       664- 525 pred n.l.
                     27- 31                  neskoré obdobie                       525- 332 pred n.l.

Od roku 332 p.n.l. po rok 30 p.n.l. existovalo  takzvané  „ ptolemaiovské „ obdobie.Hoci existovali faraóni aj po roku 332 p.n.l. – neboli to domáci králi – ale macedónsky Gréci.Od roku 30 p.n.l. do roku  642 nášho letopočtu  to bolo takzvané „rímske „ obdobie – kde vládli rímski cisári. Od roku 642 nášho letopočtu , až doteraz  existuje arabské obdobie.

.Ak  Ak to celé zhrnieme – faraónsky Egypt zahŕňal celkom 31 rôznych dynastií s asi 390 monarchami  k tomu prirátame aj monarchov  po roku 332 p.n.l. až do roku 642 nášho letopočtu – keď obdobie je arabské vlastne až doteraz – bolo vládnucich monarchov celkom 439.

 Počas 3. Dynastie sa po prvý raz objavujú takzvané „stupňovité „ pyramídy ale neboli to skutočné pyramídy v geometrickom slova zmysle – skôr o nich možno hovoriť ako o stupňovitých vežiach.Najväčšia zo zachovaných pyramíd tohto typu – je veža kráľa Džoséra v Sakkáre – nielen najvyššia svojho druhu vybudovaná v Egypte . ale aj prvá známa stavba s kamennými múrmi, vybudovanými  z nalámaných a vhodne otesaných kemeňov.Táto inovácia sa pripisuje geniálnemu kňazovi -. Architektovi menom Inhotep – ktorý bol Džosérovým vezírom.Džosérova stupňovitá pyramída  je impozantnou štruktúrou –je 60 metrov vysoká a má obdĺžnikovú základňu.Zdá sa že v nej boli pohrebné komory kráľa Džoséra a jeho rodiny.

Zikkarutova štruktúra pyramídy asi symbolizovala rebrík – ktorého 6 priečok vedúcich na siedmu plošinu pravdepodobne  zodpovedala planetárnym  sféram , ktoré obklopujú Zem a teda štádiám vzostupu – ktorými musí prejsť duša po smrti.

Túto spoločnú predstavu mytológií na celom svete dobre dokumentuje dielo Wiliama Lethabyho „ Architektúra,mysticizmus a mýtus „Autor sa na niekoľkých stranách zaoberá podobnými štruktúrami v Asírii , Číne a c Mexiku a potom píše aj o egyptských monumentoch:

               „Maspero a Perrot sa prikláňajú k názoru gréckeho spisovateľa – že  Veľká pyramída bola ozdobená farebnými pásmi a mala pozlátený  vrchol.Asi  nieje náhoda – že najstaršie pyramídy – pripisované  prvým štyrom dynastiám boli asi stupňovité.Pyramída v Sakkáre má stále šesť stupňov , ktorých výška klesá  z 12 metrov dolu – na 9 metrov hore – pozoruhodne pripomínajúc zikkarut  v Babylóne.A pán Pietre zistil,že pyramídu v Meidúne pôvodne vybudovali ako sedemstupňovú a potom na ňu dali vonkajší súvislý obal.Tak vznikla pyramída – ktorá slúžila ako vzor budúcim panovníkom.“

Z tohto pohľadu je Džosérova stupňovitá hrobka viac než hrobka mocného kráľa – je to aj vyjadrenie náboženskej viery.Autor R.Bouval ďalej pokračuje. „Hrobka hrdo stojí nad Sakkárou uprostred hrobiek generácií ako symbol egyptského náboženstva...bol asi teda stálou pripomienkou , že cieľom života na Zemi – je príprava na život po ňom.

Po Inhotepovej stavbe v Sakkáre boli vybudované ďalšie pyramídy – menovite monument v Meidúne asi 45 km južne od Sakkáry.Vybudol ho asi jeden z Džosérových nástupcov menom Hunej  o ktorom sa prakticky nič nevie.

Po budovateľoch stupňovitých pyramíd nasledovali králi 4. dynastie – ktorí vybudovali skutočné pyramídy. Medzi ne patria nádherné pyramídy v Dášúre a svetoznáma trojica pyramíd v Gíze . Je možné,že aj tieto pyramídy projektoval Inhotep – hoci sa ich dokončenia nedožil.

Krátke zhrnutie: Podľa Dr. Edwadsa – Vek pyramíd „par excelence“ pokrýva obdobie začínajúce 3. dynastiou a končí sa 6. dynastiou.Počas tohto obdobia v púšti medzi  Abú Roášom na severe a Meidúnom na juhu vybudovali asi 28 komplexov pyramíd – všetky v oblasti asi 80 km dlhej a 4 km širokej.Avšak táto štatistika je zavádzajúca , lebo nám neposkytuje vyvážený obraz. Často sa zabúda na to , že väčšina stavieb sa uskutočnila vo veľmi krátkom období – počas 4. dynastie. Vtedy vybudovali 7 z dvadsiatych ôsmich pyramíd – no ich rozmery sú také gigantické , že sa na ne spotrebovalo až 75% z celkových 30 miliónov ton materiálu , použitého počas veku pyramíd.

Päť z týchto siedmych pyramíd – tri v Gíze a dve v Dašúre prežilo viac – menej nepoškodených až doteraz.Prvým kráľom 4. dynastie bol Snofrév – Chufévov otec. Z príčin ktoré egyptológovia doposiaľ nepoznajú – prestal Snofrév so svojimi architektami stavať stupňovité pyramídy a zaviedol odvážny dizajn s veľmi hladkými stenami.Snofrévovo smelé rozhodnutie – zmeniť tradičný dizajn stupňovitých pyramíd – vyústilo do vybudovania dvoch gigantických skutočných pyramíd v Dašúre.Snofrév údajne zomrel po tridsiatych štyroch rokoch svojej vlády.Korunováciou jeho syna Chuféva dosiahlo budovanie pyramíd svoj vrchol.

Asi 21 km na sever od Dašúru , bola vyvýšená skalnatá plošina – Gíza.Táto plošina merala zo severu na juh asi 2,2 km a bola široká 1,1 km.A práve na tomto impozantnom mieste , začal Snofrévov najstarší syn – Chufév najambicióznejší projekt v histórii ľudstva , ktorý sa mal spolu so svojimi dvoma ďalšími projektami stať najväčším divom starého sveta.

Skúsme si v stručnosti priblížiť najväčšiu z týchto troch pyramíd v Gíze – slávnu Chufévovu (Cheopsovu) pyramídu trochu viac.

Je dokázané , že jej hmotnosť sa pohybuje okolo 6 miliónov ton a od zeme po vrchol meria 146,6 metra.Štatistické údaje o tejto pyramíde sú doslova ohromujúce.Na jej stavbu sa spotrebovalo 2,5 milióna kamenných blokov – vážiacich v priemere 2 tony.Jej konštrukcia bola vynikajúco realizovaná a výborne zosúladená so štyrmi svetovými stranami a to všetko – podľa názorov egyptológov sa dialo bez použitia kovových nástrojov , kolesa či jednoduchej kladky.Naviac jej budovatelia sa môžu pochváliť ďalšími „inžinierskymi“ schopnosťami  - do pyramídy začlenili zložitý systém šikmých šachiet , tunelov , galérií a komôr.

Vo Veľkej pyramíde sú 3 komory – jedna je pod úrovňou vonkajšieho terénu , ďalšie dve sú súčasťou nadzemnej štruktúry – tieto dve komory sú známe ako „komora kráľa „ a „komora kráľovnej“.Niektoré bloky použité na stavbu komory kráľa dosahujú hmotnosť až 70 ton.

V roku 820 nášho letopočtu do Veľkej pyramídy prvýkrát vnikli Arabi – nenašli v nej však nič okrem prázdneho sarkofágu v komore kráľa.Tak z komory kráľa ako aj z komory kráľovnej vystreľujú šikmo nahor dve úzke chodby s mierne obdĺžnikovým prierezom Kým chodby z komory kráľa  ústia na povrch pyramídy – šachty z komory kráľovnej sa končia niekde v jadre pyramídy.Hoci sa spočiatku predpokladalo , že ide o vetracie šachty – neskôr sa zistilo že smerujú k dôležitým súhvezdiam – čím sa utvrdil fakt , že slúžili na rituálne účely.

Výstižný a pomerne presný popis Veľkej pyramídy pochádza z diela „Mistérium Oriona“ už spomínaných autorov  ako aj  z diela  V. Zamarovského Citujem preto doslovne:

Veľká Chufévova pyramída je podobne ako iné pyramídy štvorhranná a vo všetkých detailoch je najdokonalejšia.Prvý – vyčerpávajúci prieskum tohto monumentu v modernom období urobil  Angličan Wiliam Matthew Flinders Petrie v rokoch 1880 – 1882. Použil vtedy najmodernejšiu techniku a pristúpil k svojej úlohe veľmi zodpovedne " "Zmeral ju presnejšie a zodpovednejšie- píše V. Zamarovský - ako hocikto pred ním a to nielen zvonku - ale aj vo vnútri: rozmery komôr , uhly chodieb , sklon stien , orientácia podľa svetových strán. Viedli ho k tomu samozrejme bádateľské dôvody - no okrem nich - aj snaha - zastaviť akúsi epidémiu , ktorej podľahol aj jeho otec , keď začal pod vplyvom kníh astronóma  Piazzi Smytha - pripisovať rozmerom Veľkej pyramídy mystický význam . Napriek jasným dôkazom , že niektoré "jednotky" si Smyth vymyslel , či iné prispôsobil - takzvaná - "číselná mystika" sa šírila ďalej.
Zakladateľom " mystiky okolo Veľkej pyramídy " bol londýnsky kníhkupec John Taylor  , ktorý vydal v roku 1859 knihu , kde tvrdil , že  Veľkú pyramídu nepostavili ako hrobku - ale ako pamätník pradávnych merných jednotiek. Už spomínaný - Piazzi Smyth potom "objavil" v týchto jednotkách všetky možné údaje -napríklad - znaloť  Ludolfovho čísla ,presnej dĺžky slnečného roku ,obvodu našej planéty a jej vzdialenosti od Slnka a podobne. Jeho nasledovníci J. a M. Edgarovci v nej objavili "božský plán vekov" , A.  Jarolínek (inšpektor tabakovej továrne v Hodoníne) v nej videl  "matematický kľúč pre zlatý rez" F. Noetling  "vypočítal" podľa pyramídových mier...atómovú váhu jednotlivých prvkov a tempo rastu ľudského tela. Mnohí z nej vyveštili významné historické udalosti - napr. podľa J. Garniera , W. Wynna a G. Barbarina - mal dňa 11.júla 1927 vyhlásiť snem Andorskej republiky , za štátne náboženstvo islam a v roku 1936 mali vojská ruského cára dobyť  Jeruzalem. Aj I. a 2. svet vojnu z nej ktosi predpovedal - a to 1. - na rok 1913 (mimochodom je známe , že začala v roku 1914) kým druhú - na rok 1927 - táto ako je známe z histórie začala v roku 1939.... Táto číselná mystika okolo Veľkej pyramídy však časom upadla - aby nakoniec vypukla znovu v roku 1968 a to pre zmenu - v "kozmonautickej" či kozmologickej forme - po zverejnení knihy švajčiarskeho hoteliéra - E.von Dänikena , ktorá niesla tajomný a mystický názov - " Spomienky na budúcnosť" konštatuje V. Zamarovský.

Pokračujme však v popise Veľkej pyramídy  podľa zistení  F. Petrieho "Zistil , že steny pyramídy sa skutočne takmer presne zhodujú so základnými smermi kompasu – sever , juh , východ , západ. Presnosť týchto orientácií je  neuveriteľná – s priemernou odchylkou  len asi 3 minúty oblúkovej miery v každom smere (menej než 0,06%) Zmeral aj strany základne: 230,25 metrov na severe , 230,44 metrov na juhu , 230,38 metrov na východe a 230,35 metra na západe.Takže – hoci sa dĺžky žiadnych dvoch strán nezhodujú – rozdiel medzi najdlhšou a najkratšou je len 19 cm – čo je menej než 0,08% priemer. dĺžky.Taký dokonalý stupeň presnosti aj v orientácii na svetové strany , ako aj v udržaní štvorca základne a sklonu steny – je takmer zázračný – ak uvážime veľkosť stavby.Jej priemer je takmer jeden kilometer a plocha viac než 53.000 metrov štvorcových.Zmestili  by sa tam katedrály vo Florencii, Miláne a chrám svätého Petra ako aj katedrála vo Westmirstri a c hrám svätého Pavla.

Hoci pyramída obsahuje viaceré komory – nieje to dutá stavba – je to väčšinou pevné murivo a je skonštruovaná z 2,5 milióna vápencových blokov. V priemere vážia 2,6 tony  - čo spolu dáva hmotnosť – 6,3 milióna ton.

Môžeme len žasnúť nad zručnosťou a technickými schopnosťami týchto dávnych staviteľov , pretože nielen orientovali svoje monumenty podľa svetových strán a udžiavali správny  plánovaný štvorec a sklon , ale práve tieto sklonené plochy pokryli nádherne vylešteným bielym mramorom z kameňolomu v Ture na druhej strane Nílu.Súdiac podľa niektorých obkladových kameňov , ktoré ostali na úpätí severnej strany pyramídy boli dokonca väčšie než tie ktoré používali v strede stavby a každý vážil okolo 15 ton...(obkladové kamene odstránili Arabi v 13. storočí nášho letopočtu  - vraj na stavbu svojich mešít) Kým však boli pyramídy neporušené – museli vyzerať ešte veľkolepejšie než dnes – žiariac ako šperk v slnečnom svetle.

V ďalšom popise Veľkej Cheopsovej pyramídy sa teraz zamerajme na jej vnútornú štruktúru – to znamená – na popis jej 3 komôr.

Prvou bude málo známa komora pod pyramídou.Autor k tejto komore uvádza: Chodba k nej je len asi 1,19 m vysoká a 1,04 m široká a jej sklon vzhľadom k horizontu ješ 26 stupňov 31 minút a 23 sekúnd Chodba klesá prudko nadol cez vnútro pyramídy a potom cez podlažie , ktoré leží pod ňou – spolu 105,15 metra.Pokračuje horizontálne )ďalších 8,83 metra a končí v hrubo otesanej komore. Účel tejto komory nieje celkom známy a je predmetom rôznych diskuzií.Zdá sa že je akoby nedokončená a to podnietilo vznik teórie opustenia...z neznámeho dôvodu sa jej výstavby vzdali v prospech vybudovania novej komory – vysoko vo vnútri pyramídy (komora kráľovnej) Neskôr došlo k ďalšej zmene  - vybudovala sa  tkz. Veľká galéria a Komora kráľa. Predpokladá sa že kráľa pochovali v tejto – poslednej komore – vktorej je veľký sarkofág , ale nenašli sa žiadne zvyšky kráľovskej múmie a predpokladá sa že pyramída bola vyrabovaná (čo sa stávalo dosť často).

Aj keď teória opustenia spodnej komory má určitú príťažlivosť – odporuje mnohým praktickým požiadavkám stavebného inžinierstva – napríklad zmena dizajnu pyramídy počas jej výstavby(na polceste) by priniesla staviteľom takmer neprekonateľné prekážky.Dvojnásobná zmena dizajnu je tiež nepredstaviteľná – najmä keď tieto zmeny zahŕňali vybudovanie Veľkej galérie ktorá je sama osebe mimoriadnym výtvorom , ako aj Komora kráľa.Domnievame sa preto (hovorí autor) že Komora kráľa a kráľovnej ako aj Veľká galéria – ktorá ich spája – boli neoddeliteľnou súčasťou pôvodného dizajnu pyramíd.Nič nenasvedčuje tomu že podzemnú komoru budovali niekedy ako pohrebnú komoru kráľa , vlastne – mohla už existovať predtým než vybudovali pyramídu  - ako súčasť dávnejšej štruktúry.V súčasnosti návštevníkov nepúšťajú do podzemnej komory.

Zhruba 18 metrov od vchodu do pyramídy sa začína stúpajúca chodba – asi 40 metrov so sklonom 26 stupňov. Na vrchole tejto chodby je srdce pyramídy – Veľká galéria – ale skôr než ňou vystúpite – krátka cesta po horizontálnej chodbe vás privedie do „Komory kráľovnej“Táto komora nieje veľmi veľká – má len 5,74 metra od východu na západ a 5,23 metra zo severu na juh.Jej strop siaha do výšky 6,22 metra Na východnej strane je výklenok (nika). Steny komory kráľovnej sú zhotovené zo starostlivo do seba zapadajúcich hladkých vápencových blokov...

Zvlášť zaujímavé je – že v tejto komore sú dve šachty (objavil ich britský inžinier Wayman Dixon v roku 1972) Podobne ako v Komore kráľa – jedna šachta smeruje na juh a druhá na sever.Ďalšie výskumy čoskoro ukázali – že na rozdiel od šachiet v komore kráľa – tieto šachty nevedú na povrch pyramídy (čo dokazuje že nikdy neslúžili na vetranie)

Z úrovne komory kráľovnej – až do komory kráľa vedie prekvapujúci architektonický výtvor – známy ako „Veľká galéria“ Je to z mnohých hľadísk najrozpracovanejšia a najzáhadnejšia časť celého vnútorného systému pyramídy a sotva sa dá opísať slovami. Je nesmierne impozantná – je 8,5 metra vysoká..je to skutočne veľmi zaujímavá štruktúra Hoci tam niesu schody – pripomína masívne schodisko.Vyzerá veľmi  funkčne a bola starostlivo ukončená nádherne vyleštenými vápencami z Turi.Hoci je teraz ľahšie skúmať Veľkú galériu – je stále veľmi záhadná. Steny spočívajú na konzolách – takže Veľká galéria sa smerom k stropu zužuje – Veľká galéria akoby mala nejakú  neľudskú podobu , či kvalitu ktorú ťažko vysvetliť – akoby nebola určená nato  aby po nej chodili hore – dolu ľudia ale akoby mala slúžiť nejakej inej – špecifickej funkcii.Mnohí už pri nej poznamenali , že Veľká galéria vyzerala ako súčasť stroja – funkciu ktorého nepoznáme.

Zostup po Veľkej galérii nás  privedie do „Komory kráľa“

Technicky je to najpozoruhodnejšia štruktúra zo všetkých. Meria 10,43 metra z východu na západ a 5,23 metra zo severu na juh. Jej výška je 5,81 metra.Zatiaľ čo jej podlaha je dvojitý štvorec – je príliš vysoká aby bola aj dvojitou kockou. Na rozdiel od komory kráľovnej – obloženej vápencom – je komora kráľa z hladkej čiernej žuly – pochádzajúcej z Asuánu v Hornom Egypte.

Ktokoľvek  – kto bol zodpovedný za jej vybudovanie – bol skutočný majster murár a kamenár.Žulové bloky , ktoré vytvárajú steny a strop vážia okolo 30 ton a sú dokonale vyhladené a mimoriadne presne spojené . Na západnom konci komory je záhadný žulový sarkofág.Hoci sa predpokladá že to bolo posledné miesto odpočinku Chuféva – niet ani najmenších dôkazov , že v komore jeho telo bolo.Nakoniec si treba všimnúť dve vetracie šachty v komore kráľa.Obdobne ako v komore kráľovnej – vychádzajú zo severnej a južnej strany – ale vychádzajú na povrch pyramídy.

Tieto 4 šachty – dve v komore kráľa a dve v komore kráľovnej – sú všetky dosť úzke – majú prierez  len zhruba 20 x 20 centimetrov.

Článok – pojednávajúci o Veľkej pyramíde , by bol výrazne obsahovo ochudobnený , ak by sa v ňom neobjavili aj najnovšie poznatky o nej. Tie sa týkajú predovšetkým závažných objavov  na konci 20 storočia. Prvý z nich sa týka  šácht v Komore kráľovnej.

Dňa 22.marca 1993 medzinárodné médiá vzrušene oznámili , že Rudolf Gantenbrink – neznámy nemecký inžinier v oblasti robotiky , urobil najvýznamnejší archeologický objav desaťročia. Nemecký archeologický ústav  v Káhire ho poveril nájsť spôsob – ako zlepšiť vetranie vo Veľkej pyramíde. Gantenbrink poslal diaľkovo riadený robot UPUAUT 2 (otvárač ciest , v starej egyptčine) k južnej šachte Komory kráľovnej. Po asi šesťdesiatych metroch (presne 59,5 m )sa robot zastavil a vyslal videozáznamy niečoho – čo vyzeralo ako malé dvierka so sľubným otvorom pod nimi.

Dvierka nasvedčujú (celkom logicky) že za nimi niečo je – možno je to komora (dlho hľadaná komora záznamov) – ak teda existuje – nemohli ju od vybudovania pyramíd vyrabovať – pretože šachta bola na oboch koncoch uzavretá. Znamená to teda , že ak tam starí Egypťania niečo umiestnili – ležalo to tam nerušené aspoň 4400 rokov.Ak tam stavitelia pyramíd niečo tak starostlivo ukryli – musí to byť niečo mimoriadne dôležité – azda dôležitejšie než samotná múmia faraóna. Dá sa z toho logicky usudzovať aj to , že to  azda bolo aj niečo – čo pokladali za základ svojho náboženstva a súvisí aj s  motiváciou budovať pyramídy. Zaujímavé a veľmi sugestívne myšlienky vyslovil v súvislosti s týmto objavom aj Robert Bauval vo svojej knihe " Tajná komora" Citujem doslovne jeho myšlienky:
" V jednom z mnohých svojich tranzov Edgar Cayce (tento pán je najznámejšou a najšpecifickejšou osobnosťou medzi tými , ktorý predpovedajú a osvetlujú vznik nového veku , zánikom starého - je to americký okultista  , ktorý má dokonca aj svoju nadáciu - známu ako ECF ) odpovedal aj na žiadosť - aby vysvetlil účel a význam Veľkej pyramídy a ceremónie  spojenej s uložením pozláteného kameňa na jej vrchol. Vo  vyhýbavej  odpovedi vyhlásil  , že " tomu môže  porozumieť  iba ten , čo je zasvätený "  Tajná komora ( teda to , čo sa očakáva za dvierkami ) teda určitým spôsobom " zasvetí" čitateľa , aby porozumel...
Pri iniciačných staroegyptských obradoch sa nováčikovi , ktorý úspešne absolvoval celý proces nadobúdania vyžadovaných poznatkov - hovorilo  - že je " vystrojený" Vďaka tomu si uvedomíme , že Veľká pyramída a nekropola v Gíze ako celok  - nie sú " hrobkami" , či " chrámami" , ale skôr nástrojmi určenými slúžiť významným rituálom zasväcovania .  Hoci tieto  monumenty...sú v súčasnosti  značne poškodené...aj tak dokážu vytvoriť na psychiku človeka silný podprahový efekt - čo bolo aj ich pôvodnou úlohou...Veľkú pyramídu v Gíze môžeme pokladať za jedno z najvýkonnejších okultných zariadení.

Pevne verím , že Veľká pyramída a nekropola v Gíze ako celok - sú obdarované silou , ktorá je schopná vyvolať silný transcendentný posun v myslení , s mohutným - dokonca globálnym dôsledkom v tom prípade - ak sa na správny gombík zatlačí v správny čas. Nemožno príliš pochybovať , že stojíme pred radikálnou zmenou spôsobu - ako vnímame sami seba , na tejto planéte.Veľmi rozšírené a takmer hanlivo racionalistické a "vedecké" myslenie ľudstva...bude musieť ustúpiť novému a veľmi náročnému , duchovnému a veľmi intuitívnemu spôsobu myslenia , ktoré lepšie vyhovuje nášmu ľudskému založeniu. Ako to výstižne vyjadri J. Ritman - zakladateľ  Bibliotheca Philosophica Hermetica v Amsterdame - " ide o aplikáciu toho zmyslu života , ktorý v starom Egypte nazývali " myslenie srdcom a cítenie dušou"
 "Som presvedčený - píše ďalej autor - že nekropola v Gíze je určená presne na tento účel. A som presvedčený aj o tom , že nastal čas , keď sa tento účel bude reaktivovať sám od seba. A so presvedčený aj o tom , že Gíza sa stala súčasťou určitého typu bizarného plánu - ako sa " zmocniť" tohoto veľmi výkonného  "zariadenia" , v prospech niečoho iného - niečoho - načo monumenty v Gíze nikdy neboli určené "
Aj - Erdogan Ercivan  - autor knihy " Zakázaná egyptológia " sa vo svojich pasážach k tejto problematike (rozumej - pyramídy v Gíze)  venuje s veľkým zanietením a patričnou dávkou presvedčenia. K objavu "dvierok" píše doslova toto:
"Asi najvýznamnejším objavom devätdesiatych rokov 20. storočia , bol blokovací kameň , nájdený mníchovským inžinierom Rudolfom Gantenbrinkom a jeho robotom Upuaut. Kameň sa nachádza v južnej šachte komory královien vo Veľkej pyramíde.Gantenbrink dokázal , že južná šachta sa tiahne v dĺžke 60 metrov , pod uhlom 40 stupňov do vnútra pyramídy a je teda podstatne dlhšia než sa predpokladalo. Na konci šachty objavil dovtedy neznámy blokovací kameň s medenými úchytkami. Na nich rozoznal profesor Stadelman hieroglyfy , ktoré prečítal ako " kráľov slnečník" alebo  "mohutné kráľove kyje" ...Od blokovacieho kameňa až po vonkajší plášť pyramídy zostáva ešte 17 metrov. To je dosť miesta na to - aby sa tu mohla skrývať sústava tajných komôr...
V roku  1994 vydali - Belgičan Robert Bauval a Brit Adrian Gilbert knihu  "Tajomstvo Orionu" -( u nás známa ako " Mysérium Orionu") Popísali v nej vzťah gízskych  pyramíd k hviezdam. Podľa ich teórie , sú tri gízske pyramídy obrazom troch hviezd pásu Oriona a vo svojej pozemskej podobe  je celé súhvezdie symbolizované ďaľšími egyptskými pyramídami.
"Ďaľšia teória  je mojim dielom " - píše ďalej autor -ale nevznikla by bez priekopníckej práce uvedených autorov. Tvrdím , že viera starých Egypťanov v onen svet je založená na pradávnej vesmírnej odysei , ktorú však ďaľšie generácie už neboli schopné pochopiť a nesprávne ju interpretovali. Obsah egyptských posvätných kníh a pyramídových textov dáva zmysel iba vtedy  keď ich legendy premietneme do tajomných ciest vesmírom. Východzím bodom je podľa tejto teórie sústava Síria a cieľ sa nachádzal na našej Zemi (alebo obrátene) Slnku síce prináležala v staroegyptskej kultúre nepochybne významná rola avšak - najdôležitejšie civilizačné impulzy  prišli z hviezd. "
Obrovská debata – ktorú nález vyvolal – podnietila egyptských činiteľov – zastaviť akýkoľvek ďalší výskum. V tom istom roku americká expedícia , zaštítená geológom Bostonskej univerzity vykonala seizmografický výskum v okolí Veľkej sfingy a pod labou monumentu zistila veľkú pravouhlú anomáliu. Egyptské úrady , odmietajúce existenciu tajnej komory – ihneď zastavili ďalšie výskumné práce..

O tri roky neskôr – v máji 1996 , tím Dr. Josepha Schora , skúmal okolie Veľkej sfingy radarovým zariadením prenikajúcim cez podlažie a objavil ďalšiu veľkú pravouhlú dutinu , tentoraz pod trupom kamenného monumentu.Rovnako ako predtým , aj teraz egyptské úrady ďalší výskum zakázali V novembri 1997 sa však Dr. Schorovi podaril ďalší objav – keď radar zachytil tunel vedúci navonok a smerujúci na západ od pravidelnej dutiny za Sfingou. Vzhľadom na smer tunela – príslušníci Schorovho tímu nadobudli presvedčenie , že viedol do dávnej studničnej šachty – ležiacej asi 180 m za Sfingou . Úrady však opäť zastavili všetky práce.

Udalosti vyvrcholili na prelome milénia.

Najvyššia rada pre historické pamiatky Egypta , v bezprecedentnom prejave otvorenosti - prostredníctvom svojho hlavného hovorcu Dr.Zahima Hawassa trúfalo oznámila svetu – že 31.decembra 1999 – s úderom oznamujúcim polnoc – vojenský vrtuľník  prinesie pozlátený model v podobe pyramídy(vrcholový kameň) vyrobený z odolných zliatin a umiestni ho na vrchole Veľkej pyramídy.Približne v tom istom čase , ale priamo vo vnútri pyramídy , malý mechanický robot vybavený videokamerou - napojenou na celosvetovú televíznu sieť – otvorí malé padacie dvierka na konci južnej šachty , vedúcej z Komory kráľovnej.Z historických záznamov je všeobecne známe – že osadenie vrcholového kameňa , ani otvorenie dvierok v južnej šachte Veľkej pyramídy sa o polnoci 31.decembra 1999 neuskutočnilo!!! Natíska sa zákonite otázka – prečo sa tak stalo ? Uspokojivú odpoveď zatiaľ nepoznáme – rozhodne tu však možno tušiť tieň – veľký tieň.Alebo - núka sa ešte jedna odpoveď -dvierka boli už dávnejšie otvorené ,ale tajomstvo - čo sa skrýva za nimi - " musí aj naďalej" zostať tajomstvom!!!!

Ďalší príspevok v tomto tematickom bloku bude venovaný samostatnej časti - nesúcej priliehavý názov "Tajomstvo textov z  pyramíd " 

 

Názov príspevku: História starobylého Egypta je neoddeliteľne spojená s prostredím

                             svojho vzniku , ktoré jeho dejiny utváralo

Sériu štyroch doposiaľ uverejnených článkov , v mojom blogu  MK3TN , som v súlade so svojou predstavou ( priblížiť menej erudovaným potenciálnym čitateľom týchto stránok , oblasť starovekých civilizácií s dôrazom na Egypt ) orientoval v prvých článkoch – povedané terminológiou , používanou v dramatickej tvorbe , pri zostavovaní osnovy dramatického diela do predstavenia hlavných postáv diela ( Thovt , Hermes , Usire , Esset, Hor ...) ako aj do pokusu o objasnenie mytologických základov božstiev starovekého Egypta ( Usire a Esset a ich syn Hor , božstvo Sokar...) ústiaceho do ďalšieho pokusu o vysvetlenie pojmov – heka ,maat , duat.

Aby scéna , kde sa majú odohrávať udalosti tejto drámy bola takmer úplná – chýba už len maličkosť – popísať pokiaľ možno čo najhodnovernejšie – prostredie tejto scény – lebo ako ukážu ďalšie riadky tohto príspevku – bolo to práve ono „zvláštne a mimoriadne „ prostredie , ktoré dejiny Egypta nielen vytváralo ale aj determinovalo.

Keď som uvažoval nad cestou – ako tento fenomén prostredia čo najjednoduchšie a najprijateľnejšie priblížiť pre radového čitateľa – spomenul som si na viac menej známu americkú filmovú veselohru s priliehavým názvom „ Bohovia sa museli zblázniť „ Pre osvieženie pamäti uvádzam , že osnovou tohto filmového diela , bol život afrických domorodých kmeňov , izolovane žijúcich svoj pokľudný a jednoduchý  život v prostredí – ďaleko od vplyvov civilizácie. Týmto kmeňom boli „ Krováci „ a hlavnou postavou bol ich  náčelník „ so zvláštnym menom Xi – xao.

Kmeň krovákov – izolovaný od okolitého sveta žije svoj každodenný rytmus života , až pokiaľ nespadne z neba niečo – čo tento ich rytmus doslova prevráti hore nohami.Týmto „darom bohov „ bola prázdna fľaška od Coca Coly , ktorú vyhodil z obloka dopravného lietadla jeho pilot a ktorú náhodou objaví Xi-xao.Po celej rade „ nepríjemností „ktoré spôsobí snaha  takmer každého z krovákov , či už je starý alebo mladý – využiť tento dar nebies pre seba – rozhodne sa Xi-xao vrátiť túto „ zlú vec „ bohom naspäť a podniká cestu až  „ na kraj sveta „

Chcem touto epizódou z filmu poukázať na to – že aj relatívne malý zásah do akéhokoľvek izolovaného prostredia , môže mať pre toto prostredie priam katastrofálne následky .Jednoducho povedané – kým darom bohov sveta krovákov bolo nehostinné prostredie afrického buša , do ktorého sa vedeli obdivuhodne adaptovať – pre civilizovaného človeka by bolo nehostinným prostredím , vedúcim najskôr k jeho záhube.

Čím a ako – natíska sa otázka – ovplyvňovalo okolité prostredie civilizáciu starobylého Egypta , že sa v dejinách ľudstva stala takou tajomnou a výnimočnou ?

Niektoré pramene uvádzajú , že Egypt dal život druhej najväčšej civilizácii v histórii ľudstva.Táto civilizácia sa objavila v údolí Nílu , asi päť storočí po vzniku sumerskej civilizácie v Mezopotánii.Traduje  sa tiež , že boli to práve Sumerovia , ktorí rané obdobie Egypta ovplyvnili.Ale oproti  Mezopotámii , ktorá bola  relatívne  otvorená invázii myšlienok a ľudí – Egypt bol svojou polohou izolovaný – chránený púšťou , umiestnený ďaleko od nepokojov na blízkom východeEgyptská civilizácia zostávala pozoruhodne stabilná a konzervatívna – neprijímala mnoho nových vplyvov a nepôsobila výrazne na svet ležiaci za hranicami svojho teritória.Dochádzalo síce k zmenám ale tak pozvoľna – že i ľudia staroveku označovali Egypt za tajuplnú a večnú spoločnosť.

Čo bolo tou podstatou – čo vytvorilo túto tajuplnú večnú spoločnosť ?

Dnes to vieme povedať s naprostou istotou a jednoznačne – týmto fenoménom bola rieka Níl.

Civilizácia starovekého Egypta , bola do veľkej miery dielom prírodného prostredia , no najmä rieky Níl. Egypťania nazývali svoju krajinu – Kemet – čo znamená „ Čierna krajina“ Toto označenie sa hlavne vzťahovalo na pás úrodného brehu rieky – ohraničeného neúrodnou púšťou – Dešretom – čo znamená  „ Červenou krajinou“ . Dominantnými farbami tejto starovekej krajiny boli – modrá (obloha) , zlatá (slnko) , červená (púšť) , zelená (brehy rieky) , čierna ( Níl zanesený úrodnou pôdou) . Tieto základné farby sú aj farbami , ktoré určovali  aj farby umenia. No treba ešte dodať jeden veľmi dôležitý aspekt ten spočíval v tom ,že Egyptský svet bol svetom duálnym – s jemne vyváženými protikladmi – napríklad : Kemet a Dešret , deň a noc ,život a smrť ,poriadok a chaos...

Najpresvedčivejší ( podľa mojich predstáv ) popis doslova magického vplyvu prostredia na dejiny Egypta , podávajú vo svojom diele "„Mystérium Oriona "„jeho tvorcovia R.Bouval a A.Gilbert.

Citujem preto doslova kapitolu z tohto diela – nesúcu výstižný názov – „ Krajina dobrých bohov „

               „ Keby nebolo Nílu , Egyptská krajina by bola asi len pokračovaním saharskej púšte.Mohutná tepna  Nílu pramení hlboko v srdci Afriky a napájajú ju vodné zdroje jazera Tana v Etiópii a Albertovho a Viktorinho jazera v Ugande.Níl prináša život do oblastí Sudánu ale aj Egypta...pri pohľade s vtáčej perspektívy – Níl vyzerá ako gigantický had – lenivo sa plaziaci na sever – k chladnému Stredozemnému moru.

Egypťania mali dôvod uctievať Níl o ktorom verili že je prejavom bohov...ich životy do veľkej miery určoval rytmus Nílu.Každoročné záplavy , vyvolané topením sa snehu vysoko v horách Etiópie , ktoré nastávali okolo letného slnovratu – boli najdôležitejšou udalosťou ich kalendára. Níl zavlažoval veľkú oblasť okolo svojich brehov a prinášal veľké množstvo hustého čierneho bahna , ktoré zvyšovalo úrodnosť pôdy.Toto prírodné zúrodňovanie bolo také výdatné , že žatva sa mohla konať viackrát do roka.Egypt jednoducho bol a je darom Nílu.“

Aj V. Zamarovský sa vo svojej knihe  „Bohovia a králi starého Ehypta“ venuje tejto problematike – ale trochu z iného uhlu pohľadu – zameriava sa na božstvo zúrodňujúcej sily Nílu – známe ako „ Hopej“ ( pozor - božstvo Hapi  - boh rieky Níl  nie je totožné s božstvom Hopej ) Uvádza aj tieto poznatky:

„ Rieka , čo dáva život „ – tak nazývali Egypťania  Níl . „dar Nílu“ – tak nazývali Egypt.Vždy si uvedomovali význam tohto veľtoku , bez ktorého by bola ich krajina púšťou a ospevovali ho v hymnoch , ktoré patria medzi  najlepšie výtvory ich poézie. V náboženstve a mytológii mu však priznali len veľmi skromné miesto...čomu však preukazovali v súvislosti s Nílom vždy úctu – bola jeho zúrodňovacia sila , ktorú si zosobnili a pomenovali ju „ Hopej“. Vytvorili si dokonca dvoch Hopejov , jedného pre horný a druhého pre dolný tok Nílu . Tohto Hopeja (či Hopejov) vyhlásili aj za boha- avšak za boha prinajmenej druhoradého – bez vladárskej koruny a berly..Skutočným bohom Nílu bol podľa nich Usire. Níl je meno gréckeho pôvodu , Egypťania ho volali vo svojej reči „ Iteru“ – čo značí rieka , lebo iné rieky pôvodne ani nepoznali. Podľa ich najstarších predstáv –vyvieral Níl z dvoch dier , v prvom katarakte , neďaleko Jabu , čiže Elefantíny , pri dnešnom Asuáne – to znamená –„ na začiatku sveta“ ( = Egypt). To tiž zaznamenali kňazy v posvätných knihách.... Nílske záplavy , ktoré prinášali do krajiny zúrodňujúce bahno , považovali za dielo bohyne Sopdety – lebo jej hviezda – dnešný Sírius , vychádzala nad hlavným mestom Monnoferom ( Menfidou) – súčasne s príchodom „ prvej veľkej vlny“ rieky. Bohatstvo svojej vody ( prietok 35OO-4OOO m kubických za sekundu) – čerpal Níl – podľa zistenia kňazov , zo zdrojov vesmírneho pravodstva , z ktorého vzišiel svet. Bez ohľadu na tieto tvrdenia – bol Níl ( a dodnes je ) tou najpodivuhodnejšou riekou – nielen pre svoj majestátny tok , ale aj preto , že dva razy do roka mení svoju farbu ( podľa skladby odplavovaných látok – z olivovohnedej – na hnedočervenú ) ale aj preto , že na svoje  1200 km púti Egyptom – nepríjíma prítoky. Ba čo viac –kým ostatné rieky v lete vysychajú a obnažujú svoje brehy – Níl v tomto čase rastie a mohutnie. Mimochodom – so svojimi 6677 kilometrami , je najdlhšou riekou na svete. Hopejova pozícia medzi egyptskými bohmi rozhodne  nezodpovedala významu rieky , ktorej najdôležitejšiu silu zosobňoval .Ani chrámy mu nestavali, jediné jeho „ domy“ boli tkz. – nílometre –zariadenia na princípe spojených nádob , ktorými sa zisťovala výška nílskej hladiny.

Hopeja zobrazovali v Egypte v ľudskej podobe – a to ako mierne obézneho muža s takmer ženskými prsiami , ktoré symbolizovali jeho úlohu živiteľa.

Na hlave mával miesto koruny misku s piatimi lotosovými , alebo papyrusovými kvetmi , v rukách držal zvyčajne podnos , preplnený obetnými darmi...

V Grécko – rímskej dobe , alebo možno už prv , sa na Hopeja hľadelo – aj ako na zosobnenie Nílu., napokon ho nahradil nový „boh Nílu“ – tento sa potom chápal a zobrazoval čisto gréckym spôsobom – a to ako starec – obklopený 16 detmi , ktoré symbolizovali 16 vtedajších stôp optimálnej výšky záplav Nílu , s rohom hojnosti a sfingou.  Pre zaujímavosť , či pohľad v širších súvislostiach - V. Zamarovský vo svojej knihe -Bohovia a králi starého Egypta - spomína , či popisuje aj ďaľšieho z bohov Egypta , ktorý niesol označenie " Hapi" (autor ho v tejto knihe označuje ako Hapi (A) ) Pri jeho opise doslovne uvádza: -
                          HAPI (A) - posvätný býk boha Ptaha v Monnofere ( Menfide). Monoferský Hapi - dnes známejší pod gréckym a latinským názvom - Apis - zaujímal medzi posvätnými zvieratami Egypťanov jedno z najpoprednejších miest. Jeho honosný kult uvádzal  Neegypťanov do úžasu .Správy o ňom máme zo všetkých období egyptských dejín...záznamy o ňom sú na životopisných nápisoch z čias Ramessa II. i v životopisoch A. Veľkého a na zvitkoch z čias Kleopatry....Poslednú starovekú správu o ňom zanechal  Klaudios Ailiános - v diele ! O povahe zvierat" ( 2-3 stor. p.n.l.) Spomienka Hapiho nikdy vlastne nevymizla z pamäti ľudí - ak nie inak - žila aspoň v trochu deformovanej podobe " zlatého telaťa" z Biblie.

Keď v roku 1851 odkryl francúzsky egyptológ A.Mariette - pri Sakkáre - pohrebisko týchto posvätných býkov , vzbudil jednu z najväčších senzácií v dejinách archeologických objavov v Egypte...Hapiho kult zaviedol podľa Manetha - druhý kráľ II. dynastie Kaiéchos - t.j. zrejme - Nebre. Podľa Ailiána - ho zaviedol legendárny zakladateľ Monnoferu a 1. kráľ 1. dynaste -Meni. Ťažko povedať - kto z nich má pravdu....Faktom však je , že býka uctievali v Egypte - ako symbol plodnosti -už v predhistorických dobách , ale nevieme , či aj na mieste kde vznikol Monnofer. Je však možné , že jeho kult tam vznikol súčasne s kultom monnoferského najvyššieho boha - Ptaha - ktorého chrám založil vraj sám Meni. Hapi a Ptah boli od začiatku do konca starého Egypta spájaní. Hapi sa považoval za pozemské vtelenie boha Ptaha - " za služobníka boha Ptaha"..."za Ptahovu krásnu dušu". Vždy bol však v podriadenom vzťahu voči Ptahovi...bol skrátka jeho posvätným zvieraťom - hoci ho Egypťania nikdy nenazývali zvieraťom - lebo bol pre nich niečim kvalitativne odlišným - t.j. bohom. A to nielen bohom na tomto svete - ale aj na onom svete , kde po svojej smrti dostal meno vládcu podsvetia - Usira a stal sa tak " Usirom - Hapim", ktorý žil večne. Hapi bol vždy iba jeden.
Bol to osobitne vybraný býk o ktorom Egypťania verili - že sa v ňom " zjavil boh" A aj si žil ako boh a to priamo v areáli Ptahovho  monnoferského chrámu , kde mal vyhradený osobitný okrsok. Tam mal svoju "svätú stajňu" , ktorej výstavnosť nezaostávala za svätostánkom boha. Okolo nej stáli stajne kráv , ktoré tvorili jeho hárem , ďalej - tajne teliat , ktoré splodil a osobitná stajňa jeho matky. Pred týmto komplexom budov bol dvorec " obklopený dokola stĺporadím a plný umeleckých diel" - ako zaznamenal Herodotos " a v dvorci stáli miesto stĺpov - dvanásťlaktové kolosy" Stajna v ktorej žil - mala dve brány: východnou vychádzal v určitý čas na dvorec- aby sa verejne ukazoval svojim ctiteľom a prijímal ich hold , kým západnou ho odnášali po smrti na pohreb. Podľa Plínia - občas opúšťal monnoferský chrám - aby v slávnostnom sprievode a za jasotu davu - navštívil svojho druha Mervera - ktorý bol posvätným býkom v neďalekom One ( Heliopoli)
Nakoľko vieme - mal Hapi iba dve povinnosti. Prvá záležala na tom , že na jar sa prešiel v sprievode kňazov a kráľa po poliach , aby im zabezpečil plodnosť Táto akcia sa volala " Hapiho výbeh" a je doložená už z čias Starej ríše.
Druhou jeho povinnosťou bolo - aby sa pri verejnom predvádzaní dajako prejavil - trebárs - zabučaním , či zafŕknutím  a poskytol tak podkladový materiál pre veštby , ktorými odpovedali kňazi na otázky verejného i súkromného záujmu. Za to sa mu dostalo úplné celoživotné zaopatrenie - kňazi mu nosili posvätnú žranicu , udržiavali v čistote jeho posvätné telo , odnášali jeho posvätné výkaly...
Stať sa " Posvätným býkom" nebolo ľahké. Musel mať 29 osobitných znakov - ako tvrdí Ailiános - podľa egyptských - dnes už nezachovaných prameňov. Hérodotos ich uvádza iba 5 - a to : čiernu farbu , na čele štvorcovú bielu škvrnu , na chrbte obrazec v podobe orla , v chvoste trojfarebné chlpy a pod jazykom výrastok v podobe skaraba. Dnes si z týchto znakov môžeme bezpečne overiť len dva: čiernu farbu tela a bielu trojuholníkovú škvrnu na čele. Tak , či onak - býka s takýmito znakmi nebolo ľahké nájsť - niekedy to trvalo aj celé roky , kým ho kňazi objavili...po slávnostnej inštalácii - to znamená - uvedení do stajne - žil Hapi obklopený božskou úctou až kým nezdochol. Tvrdenia niektorých antických autorov - že po 25 rokoch býka zbavili života utopením - vyvracajú údaje o veku jednotlivých býkov na ich sarkofágoch. S rovnakou slávou - ako inštalácia ( ak nie ešte väčšou) sa konal aj Hapiho pohreb.Osobitne určení kňazi jeho telo nabalzamovali , potom ho uložili do truhly a osobitného sarkofágu a pochovali na osobitnom pohrebisku - na juh od Monnofera , v katastri dnešnej dediny Sakkáry....

Pohrebisko týchto posvätných býkov nazvali Gréci - Serapeion -a to podľa boha Serapida , ktorého meno im zrejme splynulo s posmrtným menom Hapiho t.j. Usira-Hapiho - po grécky -"Osirapida" alebo "Osorapida"..Francúz - Mariette ho objavil pri prieskume sakkárskeho pohrebiska , keď po odkrytí jednej polozasypanej sfingy našiel podstavce a torzá ďalších sfíng v pravidelnom odstupe. Spomenul si na Strobóna - " Serapeion je postavené na mieste obklopenom dunami a tak zanesenom pieskom , že za našej návštevy boli sfingy...zaviate , niektoré po hlavu , iné do pol tela"...Pri vykopávkach potom odkryl Mariette aleju 141 sfíng - ktorá ho doviedla k vchodu do podzemného pohrebiska. Bolo vytesané do skaly a jeho ústrednú časť tvorila široká chodba. Vychádzalo z nej dovedn.a 28 komôr a stálo v nich 24 obrovských žulových alebo vápencových sarkofágov - s hmotnosťou 4O-6O ton. Všetky tieto sarkofágy však boli dávno vylúpené - ale na stenách mali nápisy o tom - ktoré býky tu ležali , ako dlho žili , kto bol vtedy kráľom a podobne.
V postrannej chodbe objavil Mariette truhly s pozostatkami 28 býkov a medzi nimi aj truhlu Ptahovho velkňaza Chamvesa - syna Ramessa II. V oddelených komorách našiel ďalšie sarkofágy. Najstarší datovaný na tomto pohrebisku - pochádza z čias Amenhotepa III. t.j. z 18 dynastie , najmladší je z čias posledných Pteleiovcov. Podľa antických správ - stál pri Serapeiu aj zádušný chrám pochovaných býkov - zvaný Apieion akomplex ďalších kultových a obytných budov....pozostatky týchto stavieb sa však nepodarilo bezpečne identifikovať...." toľko z  diela V. Zamarovkého.

Geograficky sa obývateľná časť Egypta delí na dve odlišné časti:

Prvou je dlhé úzke údolie Nílu vinúce sa okolo kaňonov a púšte – druhou je trojuholníková plochá delta – kde sa rieka vlieva do Stredozemného mora.

Tieto dve územia , ktoré sa nazývali Dolný a Horný Egypt majú dosť odlišný charakter.

.Úrodné údolie Horného Egypta – je úzky pruh zeme  - asi tisíc kilometrov dlhý a päť kilometrov široký..Níl bol aj vodnou cestou – spájajúcou najtmavšiu Afriku s Dolným Egyptom..obchodovalo sa so slonovinou , drahými kameňmi , drevom otrokmi.Tento obchod spolu s poľnohospodárstvom vytvárali bohatstvo Horného Egypta.

Na rozdiel od Horného Egypta – Dolný Egypt je plochá naplavenina s najlepšou ornou pôdou.Egypťania zmenili pôvodné močiare na poľnohospodársku pôdu , teraz je to oblasť obrovských datľových hájov. V tieni paliem prekvitajú aj iné poľnohospodárske plodiny.Egypt bohatý na pšenicu a kukuricu , bol jedným z najväčších potravinových košov starého sveta.

Autor ďalej uvádza: „ Prirodzené rozdelenie krajiny spôsobilo vznik dvoch oddelených kráľovstiev – Dolného a Horného Egypta.Hlavným mestom  Horného Egypta bol Necheb –mesto ktoré bolo pod ochranou dravej bohyne Nechbet.

Hlavným mestom Dolného Egypta bolo Puto – mesto v delte, ktoré neskôr Gréci nazývali Bútó a ktoré bolo pod ochranou kobrej bohyne Vedžo (Edjó).Vzťah týchtodvoch kráľovstiev v preddynastickom období nieje známy, ale egyptológovia sa domnievajú – že prvý  raz ich zjednotil Meni ( Menes) – mocný kráľ Horného Egypta , známy aj pod menom „ Škorpionový kráľ „

Okolo roku 3100 pred našim letopočtom , si vraj podrobil Dolný Egypt – vyhlásil sa za vládcu spojeného kráľovstva a založil prvú dynastiu.Tento dátum sa obvykle pokladá za začiatok  egyptských dejín , hoci Egypťania pokladali svoju civilizáciu za oveľa staršiu. A za zlatý vek považovali dobu , keď obom krajinám vládli bohovia.Verili , že antropomorfné božstvo Usire (Osiris) bol prvým božským faraónom.Nikdy sa však nezabudlo na to,že Egypt sa v skutočnosti skladá z dvoch kráľovstiev.Faraóna vždy nazývali pánom dvoch krajín , alebo kráľom Horného a Dolného Egypta.Králi prijali obe ochraňujúce bohyne Vedžo a Nechbet a často nosili dvojitú korunu – červenú za Dolný Egypt a bielu za Horný Egypt – čím symbolizovali vládu nad oboma krajinami.

Po Meniho dobití Dolného Egypta a po zjednotení kráľovstiev – bolo asi 32 dynastií – vrátane Gréka Ptolemaia ,ktorý prevzal vládu v roku 332 pred našim letopočtom – keď Alexander Veľký porazil Egypt.Kleopatra bola poslednou faraónkou , predtým ako Egypt v roku 30 pred našim letopočtom padol do rúk Rimanov.

Tieto dlhé dejiny – od roku 3100 , až do roku  30 pred našim letopočtom , sú hlavne pre archeologické účely rozdelené do viacero období , pričom každá z nich zahŕňa viacero dynastií.Treba ale dodať že staroegyptskí králi sa nepokladali za patriacich k dynastiám – ale za spojitú líniu božských kráľov.

Pojem rozdelenia kráľov do dynastií je oveľa neskorší a pochádza od egyptského kňaza a historika Manehtoa , ktorý žil v 3 storočí pred našim letopočtom,keď Egypt patril pod Ptelemaiovcov.Mnoho z modernej chronológie – týkajúcej sa starobylého Egypta – spočíva dnes na Manenhtovom vynáleze systému dynastií.

Pre naše skúmanie je najdôležitejším obdobím – Stará ríša – známa tiež ako „ Vek pyramíd“ Zahŕňa 3. Až 6. dynastiu.Toto obdobie dosiahlo apoteózu zbožštenia vo 4. Dynastii – keď boli vybudované najväčšie pyramídy.

Meni si vybudoval nové hlavné mesto Mennofere (Memfise) – uprostred bujných palmových hájov na západnom brehu  Nílu (mesto stálo na styčnom bode Horného a Dolného Egypta) Neskôr , počas Novej ríše – asi v roku 1450 p. n. l. presunuli hlavné mesto spojeného Egypta do Théb v Hornom Egypte.

Niekoľko kilometrov na západ od Mennofera , je staré pohrebisko Sakkára – kráľovský cintorín , veľmi dôležitý v Egyptských dejinách.Sú tam, aj slávne stupňovité pyramídy –menovite  pyramídy Venisa (Unasa) – posledného faraóna 5. Dynastie.Sakkára je pravdepodobne pomenovaná po Sokarovi – božstve so sokolou hlavou – ktorého pokladali za správcu celého pohrebiska.Vo veľmi starých časoch memfiské pohrebisko bolo Sokarovou krajinou,alebo  jeho kráľovstvom.Jeho centrálnou oblasťou bolo  Rostau – blízko identifikované s areálom pyramíd v Gíze.Počas éry faraónov , Rostau pokladali za hlavný vchod na druhý svet.

Je tam aj mnoho iných hrobiek – niektoré z nich sú krásne ozdobené scénami z denného života Egypťanov v čase budovania pyramíd.Na tomto pohrebisku sa ešte aj dnes uskutočňujú vzrušujúce objavy.Naposledy to bola hrobka  faraóna  Mosesa  II .objavená severne od Sakkáry.Asi 20 km severne od Monnofera (Memfisu) na druhej strane rieky Níl – je legendárne posvätné mesto On – Heliopolis – ako ho neskôr pomenovali Gréci.Bolo sídlom mocného božstva,ktorého členovia boli kustódmi školy múdrosti alebo zasvätenia a bol tam aj veľký chrám boha Slnka – Rea.

Heliopolis je teraz živým predmestím Veľkej Káhiry a z jeho veľkej minulosti zostalo len veľmi málo – vlastne len obelisk Senvorseta(Sésosfisa) – mocného faraóna  12. Dynastie (asi rok 1940 p.n.l.) a niekoľko zlomených stĺpov starého chrámu.Senvorsetov obelisk stojí osamelý a pripomína veľký kamenný prst , ukazujúci k oblohe.Je to už posledný z mnohých obeliskov,ktoré kedysi stáli v posvätnom meste Heliopolis – vrátane dvoch ktoré vztýčil Thutmose III z mocnej 18 dynastie ( Tieto dva obelisky presunuli Rimania okolo roku 12 p.n.l. do Alexandrie a umiestnili ich pred takzvaný  Caesarion – chrám zasvätený Augustovi Caesarovi.

Ani Thutmose , ani Rimania nemohli tušiť , že o niekoľko tisícročí – v roku 1878 nášho letopočtu oba obelisky opustia Egypt.Jeden stojí teraz na Viktóriinom nábreží v Londýne a nesprávne ho nazývajú Kleopatrina ihla. Druhý je v New –Yorku v Central parku , pred Metropolitným múzeom umenia.

Na okraji púšte , na druhej strane rieky ako je mesto Heliopolis – je mohutná planina, Gíza ktorú egyptológovia  nazývajú aj Makatanská formácia.Na tomto mieste,ktoré už takmer pohltila rozširujúca sa Veľká Káhira – stojí slávna trojica pyramíd – posledný existujúci div sveta a šíri slávu tých čo ju vybudovali.Boli to traja  z veľkej 4. Dynastie faraónov – ktorých Gréci nazývali Cheops Chefrén a Mykerínos (Chufev Chefre Mankaure)

V Gíze sa nachádzajú aj oveľa menšie satelitné pyramídy., zvyšky kaplniek a chrámov a samozrejme – Veľká sfinga.

Väčšina ľudí – keď počuje slovo pyramída – predstaví si práve tieto pyramídy v Gíze.Avšak len málo dnešných návštevníkov si uvedomuje že Chufevov otec vybudoval dve veľké pyramídy v Dašúre asi 20 km južne od Gízy.V rozpätí asi 20 km od Dašúru  - po Gízu, sú pyramídové polia Sakkára , Abusír a Zavijet Al-Arjan.Asi 6 km severozápadne od Gízy je neobývané nálezisko  Abú – Roáš – kde kedysi stáli pyramídy 4. dynastie.Asi 17 km severne od Gízy,bolo  iné  dôležité centrum – staré mesto Chém – neskôr nazvané Létopolis.Toto mesto v delte rieky úzko súviselo s jastrabím bohom Horom a bol tam aj veľmi starý chrám – starší než pyramídy.

V čase budovania pyramíd neboli v Heliopole nijaké objekty – len neopracovaný posvätný stĺp, z ktorého zrejme pochádza staré meno mesta – On( mesto sa spomína aj v Genesis v súvislosti s Jozefom a jeho egyptskou ženou Asenath – dcérou  onského kňaza.Annu alebo – On( iwnw v staroegyptštine) zrejme znamená mesto pilierov.V meste Heliopolis stál chrám zasvätený Atumovi – Pánovi všetkého – Otcovi bohov.Počas veku pyramíd sa Atum stotožňoval s bohom Slnka –Reom ,ktorý časom zaujal Atumovo miesto.Avšak v týchto dávnych časoch – pred vekom pyramíd – Atum znamenal jediného boha – rovnajúceho sa nášmu pojmu Boha otca.

Pre zaujimavosť a spestrenie tohto článku – ponúkam aj niekoľko viac či menej nepodložených ale hodnoverne znejúcich faktov. Nikdy vraj nebola Egyptská ríša silnejšia  a bezpečnejšia ako za vlády už spomínaného faraóna – vojvodcu Thutmosa III (1479 – 1426)Písomné styky s Amenhotepom III a jeho nástupcom Amenhotepom IV. – doložené zachovanými hlinenými tabuľkami  nájdenými v Amarne – dokazujú rozsiahle styky medzi panovníkmi východného stredomoria a Blízkeho východu.

Obdobie vlády Amenhotepa IV (1353-1336) je najpozoruhodnejšie radikálnou revolúciou v náboženstve – strojcom bol sám faraón.Faraón zavrhol tisíce egyptských bohov  - včetne mocného Amona – Ra – ktorého meno bolo súčasťou mena faraóna.Nariadil Egypťanom – vyznávať jediného boha – ktorého predstavoval slnečný disk –nazval ho Aton.Aby zdôraznil tieto zmeny – dal si faraón nové meno Akhnatom a založil nové hlavné mesto Amara.Podstata týchto zmien nebola nikdy úplne objasnená.Na jednej strane tu bola chvála o pokus o takzvaný monoteizmus (viera v jedného boha) na strane druhej – odsúdenie za netolerantnosť či za prejav fanatizmu.Zdá sa že aj faraónova žena Nefertijti,bola úzko spojená s touto revolúciou.Autorita tohto faraóna však  bola natoľko silná ,že jeho zmeny sa otvorene nestretli s prejavom nesúhlasu.

Čoskoro po faraónovej smrti – boli všetky jeho zmeny zrušené a faraónovo meno bolo tak nenávidené – že bolo vymazané zo všetkých záznamov egyptských panovníkov .Vynaložilo sa veľa úsilia – aby sa na tohto faraóna úplne zabudlo.

Toto všetko sa dialo v mene faraóna  - dieťaťa – Akhnatonovho syna – Tutankatona – keď sa kráľovský dvor opäť vrátil do Téb.Nový faraon odstránil časť „Aton“ zo svojho mena a stal sa známy ako Tutankhamon (Tutanchamon).Tento faraón , ktorý nastúpil na trón vo svojich desiatych rokoch a vládol iba niekoľko rokov (1332-1323) by sa asi ťažko zapísal do egyptskej histórie  nebyť náhody spočívajúcej v tom,že jeho hrobka bola pri stavbe iných zavalená zeminou a bola tak uchránená pred zlodejmi a vykrádačmi hrobov.

Po takmer troch tisícoch rokov ( v roku 1922) ju objavil britský archeológ  Howard Carter.Hrobka mladého faraóna bola naplnená pokladmi – vďaka ktorým sa tento faraón stal snáď najslávnejším zo všetkých starobylých Egypťanov.

Obrázkové prílohy sú z diel: J. Fletcherová - "Staroveký Egypt"  E. Sandsová  " Divy Egypta" a V. Zamarovského " Bohovia a králi starého Egypta"

V ďalšom svojom príspevku venujem pozornosť základným faktografickým údajom o CHeopsovej pyramíde vo svetle dnešných poznatkov o nej.